Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web

Bakarárska práca pre ženy...

Paneurópska vysoká škola
Fakulta PrávaNázov fakultyNázov vysokej školy

ŽENSKÉ práva PODĽA

ÚSTAVy

 

 

2018

Titul Meno PhDr Anna Bognarova

 
 

Paneurópska vysoká škola

 Fakulta práva

                            ŽENSKÉ Práva PODĽA

                                          ÚSTAVy

                                      Bakalárska práca  

Študijný program:

Právo

Vedúci diplomovej práce:

Stupeň vysokoškolského štúdia:

JUDr. Boris Balog, PhD
 Bakalárské externy štúdium

Konzultant diplomovej práce:

JUDr. Boris Balog, PhD

 

 

Bratislava  2018

Titul

 

 

 
 

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že som diplomovú prácu vypracoval/a samostatne a uviedola som všetku použitú literatúru.     

 
                                                                         .......................................................
                                                                             vlastnoručný podpis študenta

 

 

 

 

 

   Poďakovanie

   Touto cestou by som podakovala . JUDr. Boris Balog, PhD. Poďakovanie je pre ďalších profesorov ako boli  JUDr Bronislava Pavelková PhD, JUDr Andrea Erdösová PhD. PhDr. Jarmila Chovancová, PhD, JUDr. PhDr. Miloš Večeřa, CSc., ThDr. Jozef Krajči, PhD. PhDr. Květoň Holcr, DrSc. dalsi. Ako sú doc. JUDr. Ing. Branislav Cepek, PhD, bez ktorých by som nemohla tuto prácu stvoriť. Za lingvisticku korektúru  môžem poďakovať Jele Matuskovicovej a za štylistiku Anežke Hattalovej.

 

 

Abstrakt v štátnom jazyku ( Slovensky ) Anotácia

Predmet skúmania právo žien  pomocou Ústavneho zákona. Ľudské práva žien sa zaoberá živou bytosťou nazyvanou žena, ktorá už od začiatkov je najbližším spoločníkom muža. Ústava sa zaoberá ľudskými právami žien, genderovou rovnosťou  cielom dosiahnúť rovné postavenie ženy a muža v spoločnosti podľa Kanonického práva a v rámci zákonov. Pomocou zákonov a Ústavi možeme lepšie porozumieť práva a povinnosti ľudi. Predmetom je analýza rodovej rovnosti cielom ako spravodlivo zaobchádzať s ľudskou bytosťou, spoločným menovatelom  Štruktúra morálky. Genderová rovnosť a konanie ľudi sa opiera o Ústavný zákon cielom nediskriminovať ženu v spoločnosti a v našej civilizovanej kultúre.  Ústavný zákon definuje ženu ako „fyzická osoba“. To znamena, že niektoré zákony nedokážu efektívne chrániť ženu ako živú bytosť, dokonca ju právne diskriminuje napriek tomu, že Ústavný zákon zakazuje diskrimináciu. Cielom bakalárskej práce je porozumieť zákonom a ich lepšie aplikovať v spolocnosti pre ochranu žien. Spojiť spoločnosť, a zvýšiť právnu gramotnosť.

 

Ak poznáme svoje práva a povinnosti , vtedy dokážeme efektívne chrániť bezbranných  a slabších ako sú ženy. Len ludia majú tú silu, moc a prostriedky, ktorými by vedeli chrániť rešpektovať ženy a ich potreby , obmedziť násilie , týranie, mučenie zneužívanie a vykorisťovanie žien na úkor spoločnosti. Nerešpektovanie žien, tradície presveätčenia podporujú, vychovávajú sa v spoločnosti duševne nezrelých , nesebestačných a neľudských občanov. Štruktúru bakalárskej práce tvoria tri kapitoly, z ktorých prvé dve sú teoretické a ďalšia je praktická. Ústavný Zákon je viac menej dostačujúci, lenže ďalšie zákony a ich výklad je nejednotný, protichodný Ústavným zákonom čo vytvára problém v spoločnosti, dekriminalizácia a rostrusenie ľudských vzťahov. Zlá interpretacia zakonov,  nízka právna gramotnosť, minimálna ochota dodržiavať správné práva procesné, trestné právo porcesné, ekonomická gramotnosť, bagatelizovanie trestných činov,  tradície a  ľahostajnosť voči násiliu ak sa obmedzí, pomôže to k tomu aby bolo podporované uplatnovanie, uvedomenie svojich zákonných práv a vymáhatelnosť deliktualných činov .

Nakoľko súčasne nie sú dobre komplexne knihy, studijne materialy, moja praca by bola prinosom aj pre ženy a mladež.

 

 

Abstrakt v cudzom jazyku ( English )

The subject of examination of the right of women by the Constitutional Act. The human rights of women are dealt with by the living being called woman, who from the beginning is the closest partner to the man. The Constitution deals with the human rights of women, gender equality in order to achieve the equal status of women and men in society under Kaonian law and law. By law, we can better understand people's rights and responsibilities. The subject is to analyze gender equality in order to fairly deal with the human being, the common denominator of the Structure of Morality. Gender equality (Gender mainstreaming ) and the rule of the people are based on the Constitutional Act, the objective of not discriminating women in society and in our civilized culture. Constitutional law defines a woman as a natural person. This means that some laws fail to effectively protect a woman as a living entity, even legally discriminating against it, even though the Constitutional Act prohibits discrimination. The aim of the bachelor thesis is to understand the law and apply it better to the women's protection society. Link the company, and increase legal literacy.

If we know our rights and responsibilities, then we can effectively protect those who are defenseless and weaker than women. Only humans have the power, power and means to protect their respect for women and their needs, to reduce violence, abuse, torture, abuse and exploitation of women at the expense of society. Failure to respect women's tradition of transcendence promotes society in the spirit of immoral, non-eternal and inhumane citizens. The structure of the bachelor thesis consists of three chapters, the first two of which are theoretical and the other is practical. The structure of the bachelor thesis has three chapters. The first two are theoretical, legal, and the next part is practical. Constitutional Law is more or less sufficient, but other laws and their interpretation are inconsistent, which creates a problem in society and the rooting of human relationships. Bad misinterpretation of laws, low legal literacy, demeaning of crimes, criminal procedural law, economic literacy, traditions and indifference to violence, if it will be limited, it shall help to promote enforcement, awareness of their legal rights and enforceability of torture. As the parts are not good comprehensive books, study materials, my job would be beneficial for women and youth.

 
 
  1. Predhovor

Prioritným cieľom tejto práce je pokúsiť sa o poskytnutie celkového pohľadu aké prává  chránia ženu v našej spoločnosti a ako Ústava sa dá aplikovať pre ochranu žien v tejto societe. Všeobecná charakteristika tejto práce , je podrobnejšie oboznámenie sa s problematikou diskriminácie žien, najmä skutočnosťou, že nesporne ide o  práva žien podľa Ústavy o ktorých ani samotné ženy nevedia čo spôsobuje rozpad manželstiev vsťahov, ohrozujúce zázemie pre výchovu detí, ľahostajnosť, duševné choroby a netolerantné správanie sa voči sebe.

Zdôvodnenie prečo táto bakalárska práca vznikla, je, že daná problematika zaslúží náležitú pozornosť. Záujmom tejto práce bolo shrnúť a poukázať akým spôsobom žena v spoločnosti sa vie brániť pred týraním a pred diskrimináciou a nasjť spôsob ako zlepšiť medziľudské vsťahy podporiť tak lepšie empatickejšie harmonickejšie vsťahy založené na úcte a porozumení rešpektovaní , poznání dodržiavaní vlastných práv a toho druhého. Cieľom je vytvoriť tak zrelšiu, zodpovednejšiu, silnejšiu spoločnosť sebestačnejšími jedincami. Táto práca by mohla pomôcť anulovať násilie v spoločnosti a zvýšiť právnui gramotnosť žien a dievčat ktoré nemali šancu získať právne vzdelanie v školách. Spoločenský význam tejto práce by mál byť taký, aby pomohla k zníženiu kriminality spáchané na ženách.

Veľké poďakovanie patrí každému najmä prof. JUDr Andrea Erdöšová PhD,a pani bez ktorej by táto práca nemohla vzniknúť.

 

 

  1. Obsah (členenie textu na odseky a kapitoly)

Obsah. 2

Zoznam ilustrácií 2

Zoznam skratiek a značiek. 2

Úvod. 2

1... Dejiny Ústavného práva. 2

Jadro ................................................................................................................................2

2... Ústavné Pravo. 2

2.1     Ľudskoprávna časť. 2

2.2     Medzinárodný aparát na ochranu ľudských práv. 2

2.3     Garancie základných ľudských práv. 2

2.3 a) Diskriminácia................................................................................................... 2

2.3 b) Segregácia........................................................................................................ 2

2.3 c) Násilie............................................................................................................... 2

Záver. 2

Resumé. 2

Zoznam použitej literatúry. 2

  1. Zoznam ilustrácií
  1. publikácia: Ústavné právo SR, Osobitná časť Autor: doc. JUDr. CSc. Ján Svák,
    Prof. JUDr. Ľubor Cibulka, CSc. Vydanie: 5. aktualizované vydanie, IV/2013
    ISBN: 978-80-8155-006-5
  2. Ústavné právo Slovenskej republiky .Autor : Prof. JUDr Cibulka Ľubor CSc Rok vydavatia 2008 ISBN978-80-88931-87-4 Rok vydania

 

  1. Zoznam skratiek a značiek

FO –Fyzická Osoba

I - Inštrumental

 

  1. Úvod

Cielom tejto práce opísať aké práva má žena podľa Ústavi. Dielo komplexne predstavuje právnu podstatu  procedurálný  postup v Ústave s ich členením na jednotlivé druhy. Úlohou zákonov etickéj, zákonnej a morálnej disciplíny je v tejto súvislosti objasniť podstatu, predmet , záujmi a základné procesnoprávne inštitúty, ktoré   uplatňujú  právne postupy a ktoré sú vo verejnej správe veľmi dôležité. Diskrimináciou sa stretáváme v tejto spoločnosti a je veľmi citelná v rodovej rovnosti . Právna istota by mala byť aplikovatelná a mohla by slúžiť ako dobrý manuál pre každého čo podporuje aj sebavedomie aj právnu istotu, pre každeho aj pre ženy aj pre mužov. Táto práca poukazuje ako dokáže žena byť ženou pomocou zákonov. Ak žena ovláda svoje práva tak to pomôže aj mužom a ukotví to dobré medziľudské vsťahy a podporuje aby dobré väzby mohli sa upevniť kde dieťa sa vychováva v plnom bezpečí bez násilia. Len právne uvedomelá žena je schopná zabrániť diskriminácií a bojuje proti týraniu a pomôže aby mužovi zabránila aby spáchal trestné činy.

 

 

  1. Dejiny Ústavného práva    

          „ Dánský královský zákon  „Lex Regia“ z roku 1655, ktorý mal organizačný charakter, sústreďoval zákonodarstvo, exekutívu i súdnictvo do rúk absolutistického panovníka. Písaná ústava v britských dejinách  Instrument of Government z roku 1653 mala predovšetkým organizačný charakter a bola spojená mocenským pôsobením Olivera Cromwela. Keď vznikla nová spoločenská vrstva – buržoázia a formovali sa moderné štáty vznikla aj prvá písaná dokumentácia názvom Ústava.  Po príjmaní prvých písaných ústav ako základné zákony ktoré sa fixovali v právnej podobe. V Ústavách definovali hodnoty a princípy vychádzajúce z moderných myšlienkových prúdov opierajúc o nových  ideových a konštitučných základoch. Zásadný prelom pre konštituovanie ústav v dneštnom ponímaní mal spoločensko politický vývoj vo Francúzku.17 storočie.  Za prvé ústavy v modernom zmysle slova s apovažovala najpr charta amerických osád a neskôr Ústava Virginie z roku 1776 1) Ústav Spojených štátov amerických na Philadelpskom kontinente bolo v roku 1787. Na Europskom kontinente najpr sa o ot pokúšali Francúzi po prvej Etape Francúzkej Revolúcií s názvom „ Deklarácia práv človeka a občana“ z 26. Augusta 1787. Súčasť francúzkeho ústavného zákonodarctva a Ústave Francúzska z 3. Septembra 1791 vychádza z princípu zvrchovanosti ľudu národ ktorá fixovala model konštitučnej monarchie“. „Ústavným vzorom pre vätčšinu ústav európskych štátov prijímaných v priebehu 19. Storočia bol nielen Francúzka ústava  z 1791 ale bola aj oktrojová Ústavná charta Ľudovita XVIII z roku 1814 ale prvom rade  Ústava Belgicka  z roku 1831 ktorá „stáva se ústavným ideálem následujíci doby 2)“ Bola to o ústava fixujúca liberálne orientovaný model parlamentnej monarchie so širokým katalógom ľudských a občianských práv.  V strede Europy  najznámejšia Ústava je Ústava v Nemecku tkz. Wiemerská ústava z roku 1919, Ústav Československa v roku 1920. V 19.storočí ďalšia na europskom kontinente bola prijatá Ústava Poľska z 3.mája 1991. Existuje delenie Ústavy na 4 generácií. Ústav prvej generáci je Ústava USA z roku 1787. To slúžilo ako motiváčné zdroje pre prijímanie ústav v ďalších krajinách. Tu bolo cielom odstránenie feudalismu a jeho cielov.“

 

  1. Holländer P.: Základy štátovedy. Plzeň. Aleš Čenek s.r.o. 2009 str.262
  1. Jellinek G.: Dielo a cit: v poz. č.7, str.563

„Ústava ako druhá generácia potvrdzuje aj politickú svobodu občanom upravuje vzťahy mezi nejvyššími štátnými orgánmi.Počas prvej svetovej vojny sa uznala tretia generácia ústavy. V dejinách slovenska počas dvoma svetovými vojnami treba spomenúť aj ústavy a citáty s ústavy aby bolo jasné v čom je zmena a v čom ústava rokmi sa nemenilo.  Spomenutý zákon sa opiera o Ústavu 37/1918 Sb. Zákon ze dne 13. listopadu 1918 o prozatímní ústavě.“ Ktorý podpísali  Dr. Frant. Soukup v.r., Ant. Švehla Jiří v.r. Stříbrný v.r. Dr. Alois Rašín v.r. Dr. Vavro Šrobár v.r.3)

„Č. 121/1920 Sb.Zákon ze dne 29. února 1920, kterým se uvozuje Ústavní listina Československé republiky. § 2 „Stát československý jest demokratická republika, jejíž hlavou je volený president.“ § 4 (1) Státní občanství v Československé republice je jediné a jednotné.(2) Podmínky nabývání, účinků a zániku státního občanství Československé republiky určuje zákon.(3) Příslušník cizího státu nemůže býti zároveň příslušníkem Československé republiky.  Ako čítame  túto ústavu treba si uvedomiť, že psotupnosť a dôležitosť štátného sociálneho chápanie je iná v tých dobách neš dneska. Preto treba uviesť aj členeneia. Preambula ako taká čo dneska poznáme nebola. Všeobecná ustanovení , § 1, Hlava druhá Moc zákonodárná. Složení a působnost Národního shromáždění a jeho obou sněmoven . Hlava třetí Moc vládní a výkonná § 55 Nařízení vydávati lze jen ku provedení určitého zákona a v jeho mezích.President republiky. Ministerstva a nižší správní úřady § 85 Působnost ministerstev upravuje se zákonem. Hlava čtvrtá Moc soudcovská. A len Hlava pátá Práva a svobody, jakož i povinnosti občanské Rovnost § 106 spomína ľudské práva. Rodovú rovnosť už v tých časoch poznali. Tak je vážne otázné prečo ženy nemali také práva ako muži?? Ešte aj § 106 Definuje - (1) Výsady pohlaví, rodu a povolání se neuznávají. (Výhoda či iné privilégium muža je nezákonná.) Po I Sv. Vojne rovnoprávnosť muža a ženy existovala a ústavou bola ukotvená. „(2) Všichni obyvatelé republiky Československé požívají v stejných mezích jako státní občané této republiky na jejím území plné a naprosté ochrany svého života i své svobody nehledíc k tomu, jakého jsou původu, státní příslušnosti, jazyka, rasy nebo náboženství. Úchylky od této zásady jsou přípustny jen, pokud právo mezinárodní dovoluje.“ Aj v tých časoch žena mala právo vlastniť majetok a peniaze.

  1. https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1918.html

Takže je vážne otázne odkial pochádza záujem niektorých mužov aby žena odovzdávala svoju výplatu svoj majetok mužovi a tak stala sa ekonomicky odkázaná na mužovi. Ešte aj táto ústava s toho roku definuje, že žena má právo vlastniť a len zákon obmedzuje nie muž či vôla niekoho či tradícia či presvetčenia...Tradícia alebo nevedomosť sa stala zvyklosťou. Aj zákon 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o životnom minime“) definuje a ustanovuje životné minimum ktoré musí mať žena aj počas manželstva.Je to 199,48 eura pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
“ § 109 (1) Soukromé vlastnictví lze omeziti jen zákonem.“ Dokonca ani násilie v rodinách nerešpektovalo ani  tresty. A čo je obzvlášt zvláštne a to dodneska veľa ľudí nevie, že ak je zdravotne handikepovaný  je naďalej rovnocenný občan a nemožno ho diskriminovať ani vylúčiť ekonomicky či inač so spoločnosti. Ústava to garantovala v tých časoch. „

„§ 111 (1) Daně a veřejné dávky vůbec mohou se ukládati jen na základě zákona.(2) Rovněž jen na základě zákona možno tresty hroziti a je ukládati.“ Tak je veľmi zvlášten prečo ešte aj dneska je diskriminácia handikepovaných a žien a sú vo vsťahoch trestané neoprávnene, a diskriminované segregované so spoločnosti, ak ani zákony nepodložia tieto presvetčenie.. Odkiaľ potom to majú niektorí muži, o aký zákon a právo sa opierajú Tradícia nie je hodnotnejšia než Ústava alebo áno tak prečo bolo dôležité ukotviť  zákony a Ústavu v každom štáte?? Nie aby boli všetci „rovní občania“ a bolo právne chránený záujem občanov a boli ľudia považovaný za živú bytosť,  ktorí majú práva a povinnosť a ak sú ich práva ohrozené, tak štátna moc zabezpečí spravedlivosť??  Ak aj ústava garantuje štúdium pre ženy už v tých časoch prečo bolo málo ženských študentov a voličiek a právne vzdelané ženy v spoločnosto? Prečo boli nútené mať deti každý rok bez ohľadu na to či bola možná „ochrana proti tehotenstvu“. V ústave je spomenuté Svoboda učení a svědomí. „Svoboda projevu mínění § 117,4) „ tak prečo niektorí muži nebrali ústavu vážne a nevážili si ženu ale brali ju len ako sexuálne potešenie a výrobok detí a za domácu slúžku?? Ženy boli chránené aj v tedy v „Manželství a rodina „§ 126 Manželství, rodina a mateřství jsou pod zvláštní ochranou zákonů“5)...Ešte lepšie než dneštný Zákon o rodine čo podľa môjho názoru je proti ústavný. A nie je v súlade s Chartou ľudských práv a je diskriminačný.
 4)https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1918.html
5) https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1918.html

V kratkosti o ústave: „ústavu z roku 1920 prijalo Národné zhromaždenie, ktoré sa stalo ústavodarným  zhromaždením, bol vytvorený ústavný výbor, ktorý sa skladal zo zástupcov všetkých politických strán  zastúpených v parlamente. Concept ústavy sa vypracoval na ministerstve vnútra.   Tu už sa rysuje definícia Preambuly, uvodzovacieho zákona, Ústavnej listiny a Ďalších s ústavou súvisiacich zákonov úvod ústavy bol zostavený podľa vzoru americkej ústavy a vyjadroval jednotný československý národ . „Táto ústavná listina bola rozčlenená do 6-tich hláv“ 6)

„Zákon č. 11/1918 Sb.z. Autorem výšeuvedeného zákona byl Dr. Rašín“7)
„Tzv. „recepční zákon“ byl ovšem revolučním diskontinuitním aktem. Nešlo o deklarativníakt, ale o akt konstitutivní, o první ústavní provizorium nového státu, jehož diskontinuitas Rakousko – Uherskem byla též diskontinuitou ideovou.“8)

Ústavné právo oblasť právného štátu ktoré upravuje štátnú moc , jeho fungovanie je podľa určitých príncípoch a určuje základné pravidlá vzťahu štátnej moci a občanov. Ústavné právo upravuje aj vsťahy medzi Ústavou a zákonmi aj vsťach medzi štátnými predpismi. Je to hlavné odvetvie podľa ktorého sa usporiadajú práva aj občanov v súlade ostatnými normamy verejneho a súkromného práva. Občania sa stretnú s Ústavou pri volbách , pri ľudských a občanských práv. Základné pramene ústavného práva sú ústavné zákony, ústava, uznesenia,  a medzinárodné zmluvy. Výkonná moc příslušela jen císarom ale dneska je to sústava Štátných orgánov. Sem patria vláda, štátna správa. Štátné orgány uplatňujú Ústavu a zákony. Delba moci je opakom koncentrácie moci. Je to jeden hlavný pilier demokrácie a základných princípov právneho štátu. Právný štát pozná pojem zákonnosť čo je dodržiavanie zákonov. V 19. Storočí sa presadzovala prirodzené právo

 

6) http://www.fetacik.estranky.sk/clanky/ustava-csr-z-roku-1920.html. Ústavní vývoj v Československu v letech 1918 – 1992 Bakalářská práce Jana Krejčová, Bankovní institut vysoká škola Praha Katedra práva a veřejné správy, 19 Duben 2012

7)https://is.ambis.cz/th/dvk8g/Ustavni_vyvoj_v_Ceskoslovensku_v_letech_1918_O_1992.pdf

8) . Ústavný system Vyd. 1. Praha: UniverzitaKarlova, 2005-2007, s. 40. ISBN 80-246-1027-2

„Československá ústava, vyhlášená ústavním zákonem 121/1920, kterým se uvozuje Ústavnílistina Československé republiky, reflektovala řadu moderních ústavních principů zezahraničních ústav. Převzala důležité ústavní instituty z francouzské ústavy tzv. třetí republikyz roku 1875, z rakouské prosincové ústavy z roku 1867, americké ústavy z roku 1787, jakož ize švýcarské ústavy z roku 1848. Základní zákon ČSR vycházel tedy ideově z klasickýchstátoprávních doktrín a tradic evropského parlamentarismu konce 19. a počátku 20. století.Ústava vytvořila parlamentní systém rozdělující státní moc na moc zákonodárnou, výkonnou a soudní a vymezující hranice mezi nimi“ 9)

„Ako sa vyvýjala Ústava v Československu a neskôr na Slovensku? Najprv na to musíme sa vrátiť o niekoľko rokov späť.„Ústavní vývoj habsburské monarchie (1848-1918) Až do roku 1848 mělo Rakousko, jehož součástí byly i české země, formu absolutní monarchie.Revoluční události roku 1848 vedly k přípravě moderní konstituce habsburské monarchie.Císařským patentem z 15.03.1848 bylo přislíbeno vydání ústavy a následně i provedení voleb do říšského sněmu. 25.dubna 1848 byla vyhlášena z rozhodnutí císaře, bez projednávání v zákonodárném orgánu, první rakouská ústava – též někdy označovaná jako „Pillersdorfova“ (byla tedy stejně jako další ústavy, oktrojovaná). tato ústava však nikdy nenabyla platnosti. Na jejím základě však byl svolán říšský sněm jako ústavodárné shromáždění. Ústavodárný říšský sněm zasedal od července 1848 do března 1849 nejprve ve Vídni a poté v Kroměříži. Byl zvolen na zásadách nepřímého a nerovného volebního práva. Významným krokem bylo rozehnání kroměřížského sněmu v březnu 1849, když císař František Josef  I. vyhlásil 04.03.1849 oktrojovanou ústavu. Březnová ústava – nebo též někdy nazývaná „Stadionova“, vyšla z koncepce jednotného státního území a zakotvila v Rakousku dědičnou monarchii v čele s císařem. ten měl vykonávat zákonodárnou moc spolu s dvoukomorovým říšským sněmem, jehož dolní sněmovna měla být volena, horní sněmovna ustanovena prostřednictvím zemských sněmů, event. volena z nejbohatších šlechtických kruhů.“ 9a)

9a)file:///C:/Users/Anicka/Downloads/%C3%9Astavn%C3%AD%20syst%C3%A9m%20%C3%88esk%C3%A9%20republiky.pdf
9) Doc.JUDr.Aleš Gerloch, CSc., Ústavní systém České republiky, nakladatelství – PROSPEKTRUM rok vydání - Praha 1996  

„Výkonná moc příslušela jen císaři, který ji vykonával prostřednictvím příslušných ministrů. Současně byla zřízena říšská rada jako poradní orgán císaře, jím jmenovaný.  Moc soudcovská byla svěřena soudcům, kterým byla dána záruka nezávislosti prohlášením o nesesaditelnosti a neodvolatelnosti soudců. „10)

Štát nemôže  občanovi práva dať a odobrať , pretože človek sa ľudskými právami sa narodí. Právo odporu voči štátu je ďalšiou garanciou demokratického štátu. Ak vláda štát porušuje dohodnuté zásady občan môže  odmietnúť štátnú poslušnosť  a postaviť sa na odpor. Právný štát zaisťovali v minulosti nielen  legalitu ale aj slobodu jednotlivca. Právný štát vznikol začiatkom 20 storočia. Nestačí, že Ústava vyhlasovala najvyššiu platnosť zákona ale každý občan pozná nezávislosť súdov a možnosť kontroly moci čo viac pomôže obhájiť svoje práva.

„Ústava výslovně zrušila jakékoli formy poddanství a stanovila základní liberální práva a svobody. Zakotvila obecní samosprávu, pravomoc zemí a říše. Pro spory ústavní povahy byl zřízen říšský soud.“ 10)a)

„21.12.1851 byla třemi tzv. silvestrovskými patenty obnovena absolutistická forma vlády. První z třech patentů prohlásil březnovou ústavu za zrušenou, přičemž se jen výslovně potvrzovala rovnost občanů před zákonem a zrušení poddanství a roboty.  Byla zachována toliko říšská rada jako poradní orgán císaře. Výrazně byla omezena moc soudní. Cestu k obnovení ústavnosti a parlamentního režimu otevřel císařský patent z března 1859, který doplnil říšskou radu o další členy (tzv. rozmnožená říšská rada) a vydání říjnového diplomu z 20.10.1860“ 10b)

10)Ústavní vývoj v Československu v letech 1918 – 1992 Bakalářská práce Jana Krejčová, Bankovní institut vysoká škola Praha Katedra práva a veřejné správy, 19 Duben2012https://is.ambis.cz/th/dvk8g/Ustavni_vyvoj_v_Ceskoslovensku_v_letech_1918_O_1992.pdf 

10a)Doc.JUDr.Aleš Gerloch, CSc., JUDr. Jiří Hřebejk, JUDr. Vladimír Zoubek, Sc. Ústavní systém České republiky, nakladatelství – PROSPEKTRUM rok vydání - Praha 1996   10)b)file:///C:/Users/Anicka/Downloads/%C3%9Astavn%C3%AD%20syst%C3%A9m%20%C3%88esk%C3%A9%20republiky.pdf

„Nositelem myšlenky o samostatnosti československého státu se stala v zahraničí (v Paříži) v únoru 1916 ustavená Československá národní rada, v jejímž čele stáli T.G.Masaryk, E.Beneš, M.R. Štefánik a koncem téhož roku vzniklý Národní výbor, vytvořený jako reprezentativní orgán domácí politické scény. Podle Pittsburgské dohody byla Slovensku přislíbena vlastní administrativa, sněm a soudy; slovenština měla být úředním jazykem ve školách i veřejném životě. 18.října 1918 doručil T.G.M. prezidentu USA W.Wilsonovi tzv. Washingtonskou deklaraci (připravenou v Paříži), obsahující vyhlášení československé nezávislosti. Jako první zákon československého státu byl týž den přijat tzv. „recepční zákon“ č. 11/1918 Sb. z. a n., o zřízení samostatného státu Československého, připravený narychlo A.Rašínem. Národní výbor – řídil stát do 13.listopadu 1918, kdy dovršil svoji činnosti přijetím Prozatímní ústavy jako zákona č. 37/1918 Sb. z. a n.“11)

Ústavní zákon č. 150/1948 Sb. Bola to Ústava Československej Republiky. A potom bolo uznané 100/1960 Sb. Ústavní zákon ze dne 11. července 1960 Ústava Československé socialistické republiky. Ústava ČSSR donieslo vela  premenu  skrz prechodu štátu od ľudovodemokratického k socialistickému. A vízia vybudovania komunizmu bolo zámerom. Zlom dôležitých symbolických zmien dosiahlo prechod názvu štátu (na Československú socialistickú republiku) a premenu štátnych symbolov, najmä štátneho znaku. Ústava ČSSR bola (do roku 1969) ústavou jednotného štátu s samostatným funkcie Slovenska.

„Dňa 23 júla bola uzavretá nová politická dohoda medzi ODS a HZDS ktorá viedla k prijatiu zákona o spôsobe zániku federácie. Následne dňa 1.Septembra 1992 schválili SNR  Ústavu SR Slovenskú ústavu po júnových volbách kde výťazila strana HZDS . 150 členný ústavnoprávný výbor vedením M.Čiž a Ľ.Fogaš prijal pozmeňovací návrh ústavy ktorý bol účinný 1.10.1992. Ale po rušení Federácie oficiálne sa uznala SR Ústava ako 542/1992 1.ja.1992“12)

11)file:///C:/Users/Anicka/Downloads/%C3%9Astavn%C3%AD%20syst%C3%A9m%20%C3%88esk%C3%A9%20republiky.pdf

12)Názov: Československé právne dejiny  Vydavateľ EUROKÓDEX Kód ISBN 8089447422, 9788089447428

 

2.1 Ústavné Pravo  

„Pojem , pramene, a ďalšie informácie. Pojem Ústavneho práva  vychádza zo štyroch základných determinantov a to:

  1. pojem Ústavako základ ústavného práva
  2. pozícia ústavmého práva a system práva
  3. postavenie ústavného práva v systéme práva
  4. vzťach ústavného práva k iným právným odvetviam

Je to právný dokument , ktorý má najvyšiu právnú silu a význam.Ústava právnom pojímaní sa nazýva aj konštitúcia a je to najvýznajmenší zákon v štáte. Pojem konštitúcia znamená v latinčite „constitutio“ čo znamená vytvorenie určitého organizovaného systému. „Pojem konstitucionalismu Pokud se chceme pokusit definovat pojem konstitucionalismu (z lat. constituere– ustanovit2, jinak také ústavnost, nebo vláda zákona), toto slovo představuje součástspolečenského vědomí, ve kterém dominuje vůle občanů ctít, uplatňovat a chránitzákladní politické a mravní principy mezilidských vztahů a státního uspořádání.3Ústavností pak rozumíme vlastní život ústavy, chování jednotlivých článků státní mociv rámci ústavy a aplikaci ústavněprávních norem“1. Delba moci je základ ústavy.13)

“V rámci parlamentnej formy vlády účinne bráni dôslednejšiemu uplatneniu princípu deľby moci predovšetkým skutočnosť, ţe jedným z jej základných konštrukčných

princípov je princíp politickej zodpovednosti vlády a parlamentu, ktoré odvodzujú svoju

legitimitu od rovnakého legitimačného zdroja – parlamentných volieb, pričom ich vzťahy sú zaloţené na poţiadavke vzájomnej súčinnosti a spolupráce. Zároveň sa aspoň v klasickom parlamentarizme nevylučuje (ale naopak nie zriedka predpokladá), aby člen vlády bol zároveň  poslancom parlamentu.“14)

  1. Ústavy habsburské monarchie v první polovině 19. století vesrovnání s polskou ústavou 3. května Diplomová práce. PRAHA 2012 Řešitel: Pavla BurešováVedoucí práce: prof. JUDr. PhDr. Karolina Adamová, CSc. UNIVERZITA KARLOVA V PRAZEPRÁVNICKÁ FAKULTA

14) K základnej charakteristike parlamentnej formy vlády v dielach učebnicového charakteru pozri napr. KLÍMA, K.: o. c. d., s. 214 – 219, PALÚŠ, I.: o. c. d., s. 118 - 120, POSLUCH, M. – CIBULKA, Ľ.: o. c. d., s. 28 – 29.

„Vznik moderního konstitucionalismu se vyznačoval pluralitou přístupů k jetípostavení ústavních norem v právním řádu, jednotlivé směry se lišily v chápánízákladních práv, le vycházely vždy především z teorie dělby moci. Společné provětšinu teoretiků 9 bývajících se ústavností se pak staly myšlenky kritiky stávajícího absolutismu a obrana a prosazování demokratických idejí.“11) „Tato myšlenka je jednou ze stěžejních pro vývojkonstitucionalismu (zakotvuje v sobě záruky základních lidských a občanských práv asvobod), a vychází z ideje suverenity lidu.“14).

„Nejvýznamnějším příkladem předchozích konstitučních snah na českém územízůstává bezpochyby Česká konfederace, první moderní ústava zemí Koruny české, najejímž textu se čeští stavové dohodli dne 31. července 1619. Česká konfederace bylapřijata formou sněmovního usnesení a nově organizovala stát České koruny; Český státse podle ní měl transformovat ve volnou konfederaci. Byla založena na stavovsko –federativním principu a společné prvky zde představoval panovník, generální sněm ataké společné vojenské velení“15)  

Konštitucionalizmus je to reforma moci a jej funkcia právnym aktom. Púvodnou ideou konštitucionalizmu je kreovanie ústavy ako zákona stojaceho nad právnym poriadkom. Ďalej nad štátom aj štátnymi orgánmi. Aj nad verejnou mocou. Slovo konštitucionalizmu je hlavný  základný pojmov štátoprávnej teórie.Normatívnoprávne osobitosti konštitúcie môžeme porovnať s inými právnými predpismi. Možno porovnať v štruktúre, pôvodnosti a všeobecnosti. V charaktere sankcií, v právnej sile, v aplikacií, v metodách výkladu.

 „Pre ústavné normy je charakterisristická teleológia štruktúra na rozdiel od iných právnych predpisov, ktorých základným znakom je normativnosť ich vyjadrenie 16)

To znamená, podmienkou  sine qua non zákonov a iných právných predpisov je ich normatívna štruktúra zložená v hypotezií, dispozícií a sankcie.Zdravie obyvateľov a štátu je jedným cielom Ústavy Sr , ale prostriedky akým sa to má dosiahnúť , ústavodarca ponechal na zákonodarcu , ktorý môže pružnejšie reagovať na zmeny v zdravotníckom systéme.“17)

 

  1. MALÝ, Karel a kol.. Dějiny českého a československého práva do roku 1945. 4. přepracované vydání, Praha : Leges, 2010, str. 85
  2.  ADAMOVÁ, Karolina. Dějiny veřejného práva ve střední Evropě : přehled vybraných otázek. 1. vyd., Praha :C.H. Beck, 2000, str. 50-51
  3. . Ján Svak a kol . Ústavné právo Sr Všeobecná časť 4. Vyd. 2013 Sr.73
  4. KRSKOVÁ, Alexandra. Dějiny evropského politického a právního myšlení : (kapitoly z dějin). 1. vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2003. str. 347-353

 

 

  1. Ľudskoprávna časť

„Niektoré predpisy a smernice ktoré sa zaoberajú sa ľudskosťou a diskrimináciou

2000/78/ES, ďalej len „rámcová smernica“. Rámcová smernica zakazuje akúkoľvek (priamu alebo nepriamu) diskrimináciu v zamestnaní a povolaní na základe náboženstva a viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. V súvislosti s vekom však za určitých okolností pripúšťa odôvodnené rozdielne zaobchádzanie. Podľa čl. 6 ods. 1 rámcovej smernice môžu členské štáty stanoviť, že „rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou,...“. 18)

„Takáto právna úprava teda stanovuje pravidlá vo vzťahu k „podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane prepúšťania a odmeňovania“ v zmysle rámcovej smernice“ Dokumenty ktoré sa zaoberajú ľudskosťou a diskrimináciou na SR:

Antidiskriminačný zákon (ADZ) – zákon č. 365/2004 Z. z. v pôvodnom znení (pdf, 116 kB)

Nález Ústavného súdu č. 539/2005 Z. z. (pdf, 31 kB)

Novela ADZ - zákon č. 326/2007 Z. z. (pdf, 39 kB)

Novela ADZ - zákon č. 85/2008 Z. z. (pdf, 60 kB)

Zákon č. 245/2008 Z. z. - novela školského zákona (pdf, 585 kB)

Zákon č. 384/2008 Z. z. - časť novely občianskeho súdneho poriadku (word, 8 kB)

Zákon č. 400/2009 Z. z. - novela zákona o štátnej službe (pdf, 330 kB)

Zákon č. 48/2011 Z. z. - časť novely zákonníka práce (word, 10 kB)

„V súčasnej dobe v rámci európskeho regiónu existujú dva subsystémy ochrany ľudských práv: na úrovni Rady Európy, ktorá je politickou organizáciou založenou na princípoch moci práva a demokracie, na úrovni Európskej únie, ktorá je supracionálnou organizáciou“  ( Šisková, 2000, s. 18-19)  19)

 

 

18) C 411/05 Félix Palacios de la Villa proti Cortefiel Servicios SA (2007)

19) Pozri č. 6 smernice 2000/78, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovné zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní

 

Sú združenia organizácie vybory na Slovensku a v Eu ktoré zabezpečujú ochranu ľudských práv pre ženy. 

Ľudské práva majú cielom aby bola zachovaná Ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a rešpektovanie ľudských práv , ktoré sú hodnoty zakotvené v zmluvách EÚ. Charta základných práv EÚ je jasným a silným vyjadrením práv občanov Únie.“ 20)

„Ľudské práva sú v centre vzťahov EÚ s inými krajinami a regiónmi. Podpora práce v oblasti ľudských práv pomáha predchádzať konfliktom, riešiť ich a v konečnom dôsledku aj zmierňovať chudobu“21).

Ochrana osobnosti definuje aj túto ochranu. Je to v 40/1964 (Občiansky zákonník)§ 10.
Každá osoba má právo na ochranu vlastnej oosbnosti ako je život, zdravie, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ochrana prejavu, ochranu súkromia a mena a svojej oosbnosti.

Europská Únia to definuje nasledovne. Jeho cielom je ochrana práv žien, detí menšín. Je proti smrti, mučeniu, obchodovaniu s ľuďmi a diskriminácie. Má za ciel brániť občianské a politocké rpáva. Hájí práva ako sú hospodárské sociálne.

Zabezpečuje spoluprácu medzi štátmi.

„Všetky dohody o obchode alebo o spolupráci s tretími krajinami (v súčasnosti vyše 120) obsahujú doložku o ľudských právach, v ktorej sa uvádza, že ľudské práva sú neodmysliteľným prvkom vzájomných vzťahov s EÚ. Z dôvodu porušenia ľudských práv EÚ v mnohých prípadoch uvalila sankcie. „22)

organizovanému zločinu počítačovej kriminalite a násilnej radikalizácii, obchodovaniu s ľudmi  a sexuálnemu vykorisťovaniu detí, žien. Cieľom stratégie vnútornej bezpečnosti je zlepšiť vnútornú bezpečnosť prostredníctvom spolupráce v oblasti presadzovania práva, riadenia hraníc, civilnej ochrany a riadenia reakcií na prírodné katastrofy.“ 23)

 

20)https://europa.eu/european-union/topics/justice-home-affairs_sk

21) Čl. 3 ods. 3 smernice 2000/78/ES)

22) http://diskriminacia.sk/archiv/?q=a_legislation

„Garantovanie základných práv v Eu. „V Charte základných práv EÚ .

23) https://europa.eu/european-union/topics/human-rights_sk

Aj v Europe sa pácha násilie na ženách ako aj u nás na Slovensku. Sme členský štát Eu takže aj na nás občanov SR sa vsťahujú deklarácie aj rozhodnutia , smernice, a precedensy. Ide o rodovo podmienený násilný čin, ktorý speje k fyzickej, sexuálnej a k psychickej ujme. Dokonca náslie ktoré nie je trestané napriek tomu, že je definované vo viacerých právných odvedviach môže docieliť aj zraneniu a zmenu osobnosti žien. Nie sú trestané až je to tolerované medyi ľudmi slovné náslie čo taktiež  je tresné ako sú vyhrážania sa činmi ktoré vedú k ublíženiu na zdraví telestneho a duševneho, zastrašovania a vzdieranie dokonca aj klamanie tak a prekrúcanie skutočnosti tak aby ženu dostal partner do omylu.  Alebo ako vidíme a stretáváme sa skoro v každej rodine na Slovensku, že muži aj napriek tomu že porušujú tým konaním zákony si dovolujú drzo svojvoľného obmedzovať práva a slobodu ženy ako aj vo verejnom či súkromnom živote či na pracovisku, alebo v škole. Tieto konania čo muži robia ktoreí týrajú ženy si nechcú pripustiť trestnoprávnú zodpovednosť a ani nie sú donútený právnou silou ako je polícia prokuratúra a Súd. Tie ženy ako v yajatí sa boja aj povedať čo sa deje a dokonca aj o vlastný život a život dieťaťa. A smutné je že nakoľko často tieto ženy sú ťažko mučené časovo sociálne ekonomicky izolované a vykorisťované sa stanú obäťou obchodu bielým mäsom čo si neuvedomuje ani tú skutočnosť že má yomireť v rukách vraha náyvom partner, manžel. Najznámejšie je Deklarácia o násilí páchanom na ženách – Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN – A/RES/48/104, 20. december 1993.

„Európska únia má svoju vlastnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa vyvíjala v priebehu mnohých rokov. Vďaka nej môže Únia vystupovať na svetovej scéne ako jeden celok. Spoločný vplyv 28 členských štátov EÚ je oveľa väčší, ako keby každý z nich sledoval svoju vlastnú politiku. Spoločná zahraničná politika EÚ bola v roku 2009 posilnená Lisabonskou zmluvou, na základe ktorej bol vytvorený: post vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku , európska diplomatická služba – Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).Hlavnou úlohou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je: Mier a bezpečnosť,  ochrana mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti, podpora medzinárodnej spolupráce, rozvoj a upevňovanie ako sú demokracie,právneho štátu, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd aj pre ženy pomocou Istambulskej zmluvy korá ešte nie je ratifikovaná..“24)

 

24) https://europa.eu/european-union/topics/justice-home-affairs_sk

„Mechanizmus ochrany ľudských práv a slobôd na úrovni Rady Európy je skutočňovaný prostredníctvom inštrumentov medzinárodného práva, ako apríklad pakty, dohody. V oblasti ľudských práv jeho nosným dokumentom je Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950, ktorý bol o 12 dodatkových protokolov doplnený. Tento dokument kodifikuje občianske a politické práva. Sociálne, kultúrne a hospodárske práva sú zakotvené v Sociálnej charte z roku 1961, ktorá bola doteraz modifikovaná tromi odatkovými protokolmi. V rámci tohto systému funguje Európsky súd pre ľudské práva pod jurisdikciou, ktorého by mala spadať ochrana všetkých druhov ľudských práv.“ 25)

 Ľudké práva a Charta ochraňujú každého bez ohľadu na to kde s kým a koho sa to týka.

“ Hlavným prínosom Charty je, že priniesla väčšiu jasnosť a transparentnosť, pretože jednotila normy, ktoré boli dovtedy kodifikované na národnej a medzinárodnej úrovni do uceleného dokumentu Európskej únie, čim aj jeho občania ale aj tretie krajiny získali presnejšiu predstavu o tom, čo podľa predstaviteľov Európskej únie patrí do kategória základných práv.“ „Znenie Dohovoru bolo zmenené a doplnené viacerými protokolmi. Protokolmi k Dohovoru bol pôvodný katalóg ľudských práv a základných slobôd vytvorený Dohovorom doplnený o tieto práva a slobody:  1)ochrana majetku, 2)právo na vzdelanie , 3)právo na slobodné voľby , 4)zákaz uväznenia pre dlh , 5)sloboda pohybu , 6)zákaz vyhostenia občanov (článok 3 Protokolu č. 4), 7)zákaz hromadného vyhostenia cudzincov (článok 4 Protokolu č. 4), 8)zrušenie trestu smrti (článok 1 Protokolu č. 6), 9)procesné záruky v prípade vyhostenia cudzincov (článok 1 Protokolu č. 7), 10)právo na odvolanie v trestných veciach, 11)odškodnenie v prípade justičného omylu , 12)právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný, 13)rovnosť medzi manželmi, všeobecný zákaz diskriminácie, zrušenie trestu smrti za každých okolností.“ „Nariadenie Brusel I má svojho predchodcu v Bruselskom dohovore o právomoci súdov a výkonu rozhodnutí vo veciach civilných a obchodných v znení dohovorov o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru (ďalej len „ Bruselský dohovor―), ktorý bol podpísaný šiestimi zakladajúcimi členmi14 Európskych spoločenstiev v roku 1968 „26)

25)http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=protokoly

26)Michal Šúrek, Bc práca 2011, Právny reţim dopravných nehôd s medzinárodným

prvkom – analýza konkrétneho prípadu, Právnická fakulta Masarykovy Un. Odb. Pr.

   „  Najväčšou slabinou Charty je, že bola prijatá ako nezáväzný dokument, ktorý má prakticky iba morálny význam. Orgány Európskej únie nezískali žiadne kompetencie v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd, takže naďalej ostáva táto oblasť doménou členských štátov. Pre zástancov Európskej únie ako „superštátu“  predstavuje táto Charta dokument, ktorý by mal byť súčasťou Ústavy EU, rovnako ako všetky zakladajúce zmluvy ES (EÚ).“ 27)

„Výbor pre medzinárodné humanitárne právo bol zriadený ministrom zahraničných vecí SR dňa 20. septembra 2001 ako jeho stály medzirezortný poradný orgán. Svoju činnosť vykonáva od 1. januára 2002. K hlavným úlohám výboru patrí analýza implementácie medzinárodného humanitárneho práva do slovenského právneho poriadku podporovanie rozširovania informácií o jeho cieľoch a zásadách vo vzdelávacom procese v školách, medzi príslušníkmi Ozbrojených síl SR a Policajného zboru SR, ako i presadzovanie všeobecnej úcty k humanitárnemu právu. Výbor pre medzinárodné humanitárne právo spolupracuje s národnými komisiami pre medzinárodné humanitárne právo v ostatných krajinách a s medzinárodnými inštitúciami zaoberajúcimi sa touto problematikou, najmä s Medzinárodným výborom Červeného kríža a Slovenským Červeným krížom. Členmi výboru sú zástupcovia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Slovenského Červeného kríža, Kancelárie verejného ochrancu práv a Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Výbor pre medzinárodné humanitárne právo aktívne prispieva k šíreniu ideí medzinárodného humanitárneho práva do povedomia širokej verejnosti. Dôkazom toho sú mnohé vzdelávacie podujatia, ktoré pravidelne organizuje, ale aj ocenenie jeho činnosti na Európskej konferencii národných výborov. Slovenská republika je zmluvnou stranou takmer všetkých základných (core) ľudskoprávnych dohovorov OSN.“ 28)

 

27)https://www.mzv.sk/zahranicna-politika/medzinarodne-pravo-vybor-pre-medzinarodne-humanitarne-pravo

28) http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=protokoly

„ K hlavným dohovorom OSN pokrývajúcim problematiku ľudských práv patria: Charta OSN , Všeobecná deklarácia ľudských práv (1948),  Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (1966) – publikované pod č. 120/1976 Zb., Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (1965) – publikované pod č. 95/1974 Zb., Dohor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (1979) – publikovaný pod č. 62/1987 Zb., Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu či trestaniu (1984) - publikovaný pod č. 143/1988 Zb., Dohovor o právach dieťaťa (1989) – publikovaný pod č. 104/1991 Zb., Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (2006) – publikovaný pod č. 317/2010 Z. z.  „

 

Slovenský štát musel aj Chartu aj Dohovor ratifikovať. Ale dodneska nebol ratifikovaný Istambulský Dohovor ktorý sa týka zabráneniu násiliu voči ženám a domácému násiliu v partnerských vťahoch čo dodneska sploločnosť ticho toleruje a netrestá páchatelov a účinne nepomáha ženám... Lebo už v škôlkách by sa malo hovoriť vzdelávať čo je násilie a kto je žena aby spoločnosť viac si ju vážilo najmä ak chcem zachrániť Slovensko a občanov žijúci v ňom. Nehovoriac o odvody a financovanei štátneho rozpočtu a fungovanie.

„Medzi orgány vytvorené na základe Charty patrí v súčasnosti predovšetkým Rada OSN pre ľudské práva (RĽP), ktorá nahradila Komisiu OSN pre ľudské práva. Podporou a ochranou ľudských práv sa zaoberajú všetky hlavné orgány OSN. Medzi zmluvné orgány zaraďujeme:  Výbor pre ľudské práva, Výbor pre ekonomické, sociálne a kultúrne práva. , Výbor pre odstránenie rasovej diskriminácie. Výbor pre odstránenie diskriminácie žien,  Výbor proti mučeniu,  Výbor pre práva dieťaťa, Výbor pre migrujúcich pracovníkov, Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím, „29)

„Bruselský dohovor je dnes už prakticky históriou. Bruselské nariadenie sa zachováva ale v úprave prináša len menšie zmeny, ku ktorým dospela skúsenosť súdov členských štátov a Európskeho súdneho dvora s aplikáciou Bruselského dohovoru.“30)

 

29)https://www.mzv.sk/zahranicna-politika/medzinarodne-pravo-vybor-pre-medzinarodne-humanitarne-pravo
30) PAUKNEROVÁ, M. Evropské mezinárodní právo soukromé. Praha : C.H.Beck, 2008. s. 126.

„Vecná pôsobnosť nariadenia je upravená v článku 1 Nariadenia Brusel I, ktorý je identický s Bruselským dohovorom, čo znamená, ţe bohatá judikatúra vzťahujúca sa k vecnej pôsobnosti Bruselského dohovoru sa naplno uplatní aj vo vzťahu k vecnej pôsobnosti Nariadenia.“31)  

„Nariadenie sa vzťahuje na veci občianske a obchodné bez ohľadu na druh súdu. Odstavec 2 tohto článku ďalej taxatívne stanovuje, že sa nariadenie nevzťahuje na:

veci osobného stavu, právnu spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce

z manželského zväzku, dedenia zo závetu alebo zo zákona; sociálne zabezpečenie (v niektorých štátoch, resp. v niektorých svojich aspektoch môže spadať do oblasti súkromnoprávnej, v niektorých zase do verejnoprávnej.); konanie o zrušení rozhodcovského nálezu, doplnenie, uznanie, výkon rozhodcovského nálezu, menovanie či vylúčenie rozhodcov, určenie miesta rozhodovania a ďalšie otázky, ktorými sa môţe naplňovať tzv. pomocná funkcia súdov).“32)

Účelom nariadenia č. 1215/2012 je zmierniť dostupnosť k spravodlivosti predovšetkým tým, že sa v ňom upravujú predpisy týkajúce sa právomocí súdov.  Regulácie týkajúce sa náhleho a stroho uznať a výkonať rozsudky v občianskych a obchodných predpisoch. Ktoré bolo vydané v  členských štátoch. Nariadením sa upravujú predpisy v členských štátoch, ktorého súdy majú právnú moc na vydať rozsudok v občianskych a obchodných sporoch. Ktoré sa dotýkajú  medzinárodných prvkov. Upravuje sa aj  rozsudok ktorý je vydaný v jednom členskom štáte. Uznáva to aj ostatné členské štáty bez nutnosti osobitného počínania.  Ak je vydaný jeden rozsudok v jednom členskom štáte tak ten rozsudok v tom štáte  je   vykonateľný. Ono sa vykoná aj v inom členskom štáte bez nutnosti vyhlásenie jeho uskutočniteľnosti. V nariadení sa vydajú dva tlačivá, a) osvedčenie o rozsudku b) osvedčenie o verejnej listine prípadne o súdnom zmieri. 33)

 

 31)ROZEHNALOVÁ, N. Nařízení č. 44/2001 (ES), o příslušnosti a uznávaní a výkonu soudních rozhodnutí vevěcech civilních a obchodních, Charakteristika, vztah k jiným normám, rozsah, působnost. Právní fórum. 2005,roč.2, č. 3, s. 81 – 85

32) Michal Šúrek, Bc práca 2011, Právny reţim dopravných nehôd s medzinárodným prvkom – analýza konkrétneho prípadu, Právnická fakulta Masarykovy Un. Odb. Pr.
33) ČECH, O. Příslušnost soudů, uznávaní a výkon rozhodnutí ve věcech občanských a obchodních v rámci EU. Právo pro podnikání a zaměstnání, 2007, č. 10, s. 3 – 9.

Rada by som opísla podľa zákonov záväzkové vsťahy podľa zákonov

„Jeden s ních kde sa nachádza záväzkové právo čoho sa týka aj ženy je NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II). Rodinné vzťahy by mali zahŕňať rodičovstvo, manželstvo, zošvagrené osoby a príbuzných v pobočnej línii. Odkaz v článku 1 ods. 2 na vzťahy s účinkami porovnateľnými s manželstvom a inými rodinnými vzťahmi by sa mal vykladať podľa právneho poriadku členského štátu konajúceho súdu.  (11) Obsah pojmu mimozmluvný záväzok sa v jednotlivých členských štátoch líši. Na účely tohto nariadenia by sa preto mimozmluvný záväzok mal chápať ako autonómny pojem. Kolízne normy ustanovené v tomto nariadení sa vzťahujú tiež na mimozmluvné záväzky vyplývajúce z objektívnej zodpovednosti. mimozmluvné záväzky vyplývajúce z majetkových režimov manželov alebo majetkových režimov vzťahov, ktoré podľa právneho poriadku, ktorým sa spravujú, majú porovnateľné účinky ako manželstvo, a z dedenia zo závetu alebo zo zákona;  mimozmluvné záväzky vyplývajúce z práva obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, ako sú vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia alebo zánik obchodných spoločností a iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej, osobná zodpovednosť konateľov a členov za záväzky obchodnej spoločnosti alebo právnickej osoby a osobná zodpovednosť audítorov voči obchodnej spoločnosti alebo jej členom za vykonávanie zákonného auditu účtovných dokladov; Článok 2 Mimozmluvné záväzky opisuje: Pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, spravuje sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z civilného deliktu právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda, bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu, a bez ohľadu na to, na území ktorej krajiny  alebo krajín nastali nepriame následky takejto skutočnosti. Mimozmluvný záväzok vyplývajúci z porušenia práva duševného vlastníctva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, na území ktorej je toto právo chránené.

Článok 11 Konanie bez príkazu (negotiorum gestio) 1. Ak sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z konania bez riadneho oprávnenia v súvislosti s obstaraním záležitosti inej osoby týka existujúceho vzťahu medzi stranami, akým je napríklad zmluva alebo civilný delikt, ktorý má úzku väzbu s týmto mimozmluvným záväzkom, spravuje sa tým istým právnym poriadkom ako uvedený vzťah, definuje akékoľvek zmluvy a sem môže sa pridať aj zväzok muža a ženy názývané tiež kao manželstvo. „33a)

„Článok 10 Bezdôvodné obohatenie 1. Ak sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, vrátane vrátenia neoprávnene prijatej platby, týka existujúceho vzťahu medzi stranami, akým je napríklad zmluva alebo civilný delikt, ktorý má úzku väzbu s týmto bezdôvodným obohatením, spravuje sa tým istým právnym poriadkom ako uvedený vzťah. Muž tento článok môže  nasledovne porušiť. Toto je možné porušiť aj vtedy ak mužovi žena svoju výplatu odovzdá a tak nielen že muž dostane ženu (manželku) do tiestne ale ju aj vykorisťuje a finančne ju okrádá o životné minimum na čo má právo podľa Ústavi.

Pre prvú skupinu záväzkového vzťahu sú špecifické dva základné prvky:

- ak sa jedna o charakter všeobecný, tieto sú prioritou pre všetky záväzkové vzťahy, jedná sa o obligačný- záväzkový vzťah z ktorého nám jednoznačne vyplýva o vzniku práva na plnenie a povinnosť splniť záväzok. Ak by sme to v skratke zhrnuli, ide o relatívny právny vzťah, ktorý vzniká medzi konkrétnymi subjektmi a hlavný obsah sú tu ich vzájomné práva a povinnosti, kde záväzok neplatí voči tretej osobe s výnimkou napríklad záloţného práva. Hlavný dôvod takéhoto zväzku je napríklad vznik zmluvy z čoho vyplýva, ţe pôsobnosť takéhoto právneho úkonu je obmedzená len na subjekty tohto vzťahu. Tým sa relatívne subjektové právo značne líši od vecného práva t. j. tu ide o absolútne práva, ktoré majú pôsobnosť voči všetkým.

- ak sa jedná o charakter osobitný, tak tieto patria výlučne pre obchodné záväzkové vzťahy .Charakteristická pre tieto záväzkové vzťahy je široká zmluvná voľnosť. Ustanovenia zákona majú iba dispozitívnu povahu a osoby majú moţnosť si vzájomné práva a povinnosti dohodnúť v zmluve odchýlne od ustanovenia zákona. Výnimku tvorí iba § 263, od neho sa osoby nemôţu v zmluve odchýliť. Práva a povinnosti tvoriace obsah záväzkového vzťahu, sú určené podriadenosťou reţimu Obchodného zákonníka a to: - kogentnými ustanoveniami, - dohodou osôb záväzkového vzťahu a to buď vyjadrenou v zmluve alebo odkazujúc na všeobecné alebo iné obchodné podmienky, poprípade na obchodné zvyklosti. „33b)

 

33a)Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie Relatívne a absolútne obchody podľa Obchodného zákonníka  Bakalárska práca Autor: Jana Macurová V Ďurčine, 25. 4. 2013.

33b)  (Ovečková, 2012, s. 7).

„Zmluvné typy (zákon č. 40/1964) "Občiansky zákonník upravuje nasledujúce typy zmlúv: - Kúpna zmluva, - Zámenná zmluva,- Zmluva o dielo - Zmluva o pôžičke - Zmluva o výpožičke, - Nájomná zmluva, - Príkazná zmluva,     o  zmluva o obstaraní veci,     o  zmluva o obstaraní zájazdu     o  zmluva o obstaraní predaja veci

- Zmluva o úschove, - Zmluva o ubytovaní, - Zmluva o preprave,    o  zmluva o preprave osôb    o  zmluva o preprave nákladu - Sprostredkovateľská zmluva, - Poistná zmluva, - Zmluva o združení, - Zmluva o dôchodku

Obsah záväzkových vzťahov (zákon č. 40/1964)  § 494 Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. § 496 (1) Za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa pri spotrebiteľských zmluvách považuje také plnenie, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje popisom poskytnutým dodávateľom, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejkoľvek verejne prístupnej forme, najmä reklamou, propagáciou a označením tovaru. (2) Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí určených v priemernej strednej akosti. § 498 Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na preddavok.

311/2001 Z. z.            Zákonník práce          01.04.2002

574/2009 Z. z.            Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov  01.03.2010

564/2009 Z. z.            Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov Pracovná zmluva (Zákonník práce) (1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.  Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)  § 42 Znenie zákona“

 

34c) http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40

„(1) Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (2) Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní. § 42 „35a)

„Nariadenie Rím II, ktoré bolo prijaté 11. 7. 2007, je prvým nariadením EÚ, ktoré súhrnne unifikuje kolízne právo, a to pre oblasť mimozmluvných záväzkov. 49 Jeho cieľom je zjednotiť rozdielne kolízne normy jednotlivých členských štátov Európskej únie určujúce rozhodné právo, ktoré použije príslušný súd v prípade cezhraničných sporov z mimozmluvných záväzkových vzťahov.“34d)

„Nariadenie Rím II neobsahuje definíciu dopravného prostriedku, preto sa aplikuje na

dopravné nehody spôsobené akýmkoľvek druhom dopravného prostriedku bez ohľadu na spôsob jeho pohonu (tzn. motorové i nemotorové) a jeho určenie (tzn. vzťahuje sa na poţiarne vozidla, záchranné vozidlá apod.)“ .(35b)

„Ďalším prameňom je 1 Rozhodnutia o rodičovskýchprávach a povinnostiach Omšenie, jún 2014Jana Vnuková, Ministerstvo zahraničnýchvecí a európskych záležitostí SRj Nariadenie Brusel II bis. NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.“36)

 

34d)) 0 ORGONIK, Martin. Nařízení Řím II [online]. s 1. Dostupné z: <http://is.muni.cz/do/rect/el/estud/praf/js09/mps/web/doc/09Narizeni_Rim_II_text.pdf>

35a)https://www.lewik.org/term/6011/pracovna-zmluva-zakonnik-prace/
35b) DOBIÁŠ, P. Současný stav kolizní úpravy práva rozhodného pro dopravní nehody. Právní fórum. 2010, roč. 7, č. 10, s. 512.

36a) http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40

 

 

„2008/431/ES: Rozhodnutie Rady z  5. júna 2008 , ktorým sa niektoré členské štáty poverujú v záujme Európskeho spoločenstva ratifikovať Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996 alebo k nemu pristúpiť a ktorým sa niektoré členské štáty poverujú vydať vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných noriem práva Spoločenstva“ 36b)

 Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa“37)

Je dôležité vedieť, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd zahrňá rovnocennosť detí a rodičov. Článok 5 definuje že pri uzavretí manželstva aj počas trvania manželia majú rované práva a psostavenie a sú chránení aj deti Občianským zákoníkom. Taktiež chrání právo na súkromie a rodinný život. Zabezpečuje každému právo na ochranu pred nezákonným zasahovaním  do jeho práv okrem prípadov ak je to zákonom nevyhnutné ako aj pre ochranu zdravia, ochrana morálky detí a mládeže, ochrana práv a slobôd iných.

Ďalší prameň v ktorm je ochrana ľudských práv detí (dievčat ) aby s nich vyrastlo zákonom chránená žena „344/2002 Z.z. OZNÁMENIE Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ratifikačná listina bola uložená na Ministerstve zahraničných vecí Holandského kráľovstva, depozitára dohovoru, 21. septembra 2001. Dohovor nadobudol platnosť 1. januára 2002 na základe článku 61 ods. 3 a pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť v ten istý deň. Cieľom tohto dohovoru je
 a) určiť, orgány ktorého štátu majú právomoc prijímať opatrenia na ochranu osoby alebo majetku dieťaťa, b) určiť, aký právny poriadok majú tieto orgány použiť pri výkone svojej právomoci, c) určiť, aký právny poriadok je rozhodujúci na posúdenie rodičovských práv a povinností. Na účely dohovoru výraz "rodičovské práva a povinnosti" zahŕňa rodičovskú moc alebo iný podobný vzťah, ktorý určuje práva, oprávnenia a povinnosti rodičov, opatrovníkov alebo iných zákonných zástupcov k osobe alebo majetku dieťaťa.38)

36b)https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX:32012R1215
37)https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX%3A32008D0431
38)https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:l2BOTKP4uyMJ:https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/53835/1/2+&cd=4&hl=sk&ct=clnk&gl=sk

„Úrad Vysokého komisára OSN pre ľudské práva (ďalej aj ako „úrad“) je relatívne novým inštitútom v rámci systému ľudských práv OSN. Vznikol v roku 1993 na základe rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 48/141. Vysoký komisár pre ľudské práva nesie hlavnú zodpovednosť za aktivity OSN v oblasti ľudských práv – v tejto oblasti je po generálnom tajomníkovi OSN predstaviteľom OSN s najvyššou hodnosťou. Vysoký komisár v rámci svojej právomoci a bez toho, aby potreboval explicitný mandát od iného politického orgánu (napr. Rady pre ľudské práva), môže vyvíjať iniciatívy v prípade závažného a systematického porušenia ľudských práv. Úrad, okrem iného, podporuje univerzálnu ratifikáciu a implementáciu ľudskoprávnych dohovorov. Plní úlohy zamerané na integráciu ľudských práv v rámci systému OSN (mainstreaming ľudských práv). Podporuje spoluprácu ľudskoprávnych inštitúcií a organizácií sveta a povzbudzuje ich k tomu, aby v rámci podpory ľudských práv postupovali v súlade so systémom OSN. Úrad poskytuje expertízu a poradenstvo ľudskoprávnym orgánom OSN a tiež zabezpečuje prístup k informáciám v oblasti ľudských práv aj žien.“

"Európska únia je založená na princípoch slobody, demokracie, právneho štátu, rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, ktoré sú spoločnými hodnotami všetkých členských štátov."

"Rešpektovanie základných práv, garantovaných v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanom v Ríme 4. novembra 1950 a vyplývajúcich z ústavných tradícií spoločných pre všetky členské štáty, je základným princípom Európskeho spoločenstva."

Zmluva o Európskej únii, článok 6 V Zmluve o EÚ sa stanovuje povinnosť:

rešpektovať základné práva v rámci Európskej únie, rozvíjať a konsolidovať ľudské práva v rámci vonkajšej činnosti EÚ.“

„Dodržiavanie ľudských je základnou súčasťou vzťahov EÚ s krajinami mimo EÚ a medzinárodnými inštitúciami. Napríklad všetky zmluvy a dohody, ktoré EÚ podpisuje, musia byť v súlade s ľudskými právami, tak ako sú vymedzené v Charte základných práv EÚ. To znamená, že všetky orgány Rady, ktoré sa venujú zahraničným veciam, musia ľudské práva začleniť do svojej práce.“39)

 

39) http://diskriminacia.sk/dokumenty-europskej-unie/

„V rámci Rady sa medzinárodným záležitostiam, ktoré priamo súvisia s ľudskými právami, venuje špecializovaný prípravný orgán, pracovná skupina pre ľudské práva (COHOM).  Pracovná skupina pre ľudské práva (COHOM) :Medzi hlavné aspekty práce Rady, pokiaľ ide o základné práva, patria: určovanie priorít EÚ na fórach OSN zaoberajúcich sa ľudskými právami , prijímanie tematických usmernení na podporu vonkajšej činnosti EÚ, otváranie dialógov o ľudských právach s krajinami mimo EÚ,

prijímanie výročnej správy o ľudských právach a demokracii.“ 40)

 

Ženy a ich práva chránia Ústava cielom aby ich ľudská dôstojnosť bola zachovaná.

„Európska Únia má za to, že trest smrti predstavuje vážne porušenie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. V rámci boja za zrušenie trestu smrti na celom svete sa rozhodla posilniť svoje aktivity a v júni 1998 prijala usmernenia, ktoré zakotvujú základné nástroje a politiky EÚ smerujúce k absolútnemu zrušeniu tohto trestu v čase mieru i v čase vojny.  Usmernenia o mučení a inom krutom, neľudskom alebo ponižujúcom zaobchádzaní alebo trestaní . Usmernenia na podporu a ochranu slobody náboženstva alebo vierovyznania  Usmernenia na podporu a ochranu požívania všetkých ľudských práv lesieb, gayov, bisexuálov, transgender and intersex (LGBTI) osôb . Cieľom týchto usmernení prijatých v júni 2013 je preto poskytnúť návod pre predstaviteľov inštitúcií EÚ a členských štátov EÚ, aby sa bojovalo proti akejkoľvek diskriminácii, ktorej môžu čeliť LGBTI osoby a tiež ako reagovať na porušovanie ich ľudských práv.  Usmernenia o deťoch v ozbrojených konfliktoch (2008) Deti majú prirodzené a neodňateľné práva, ktoré sú stanovené aj v Dohovore o právach dieťaťa, jeho opčných protokoloch a ďalších medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv. Podpora a ochrana práv detí a žien je jednou z priorít ľudskoprávnej politiky EÚ. Cieľom usmernení, prijatých v decembri 2003 a aktualizovaných v roku 2008, je zvýšiť pozornosť k tejto problematike v rámci EÚ, ako aj vo vzťahu k tretím krajinám. EÚ prostredníctvom jednotlivých členských štátov uskutočňuje mnohé aktivity a projekty najmä v afrických štátoch.“ 41)

„Podpora ochrancov ľudských práv je dlhodobým prvkom ľudskoprávnej politiky EÚ.  Týmito usmerneniami EÚ zdôrazňuje význam kľúčových medzinárodných a európskych ľudskoprávnych prostriedkov, noriem a štandardov, ako aj politických záväzkov týkajúcich sa presadzovania práv dieťaťa. Usmernenia prijaté v decembri 2008 a revidované v marci 2017 potvrdzuje záväzok EÚ zabezpečiť plnú realizáciu všetkých práv dieťaťa, umožňujú ucelený postup EÚ pri podpore práv detí prostredníctvom zahraničnej politiky a predstavujú nový prostriedok na presadzovanie ľudskoprávnej politiky EÚ v politických kontaktoch.  „

„Usmernenia o násilí voči ženám a boji proti všetkým formám ich diskriminácie (2008)

Rada EÚ v decembri 2008 prijala usmernenia EÚ o násilí voči ženám a boji proti všetkým formám ich diskriminácie, s cieľom vytvoriť prostriedky na účinný boj proti porušovaniu ľudských práv v tejto oblasti. Prioritou EÚ, v otázke práv žien, je byť dlhodobo činná v tejto oblasti. Usmernenia poskytujú praktický návod ako chrániť práva žien prostredníctvom monitoringu (aj individuálnych prípadov), predkladania správ, hodnotenia, dvojstrannej a mnohostrannej spolupráce. Tieto usmernenia sú tiež určené na podporu realizácie konkrétnych projektov zameraných na ochranu žien a dievčat.“  Usmernenia o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (2009) Medzinárodné humanitárne právo, tiež známe ako právo ozbrojených konfliktov alebo vojnové právo, je určené na zmiernenie dopadov ozbrojeného konfliktu prostredníctvom ochrany osôb, ktoré sa nezúčastňujú alebo sa dlhšiu dobu nezúčastňovali na konflikte a prostredníctvom úpravy prostriedkov a metód vedenia konfliktu. Účelom týchto usmernení, ktoré boli prijaté v decembri 2009, je stanoviť operačné prostriedky pre EÚ na podporu dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva. Usmernenia o slobode prejavu (2014) „

„ Usmernenia EÚ nie sú právne záväzné, ale pretože boli prijaté na ministerskej úrovni, predstavujú silný politický signál, že sú pre EÚ prioritou. Usmernenia sú účelnými prostriedkami európskej ľudskoprávnej politiky a praktickými nástrojmi ako lepšie presadzovať európsku ľudskoprávnu politiku. Globálne subjekty EÚ uskutočňujú tieto pokyny prostredníctvom konkrétnych opatrení, ako sú demarše a vyhlásenia.“42)

 

42) https://www.mzv.sk/zahranicna-politika/ludske-prava-dolezite-dokumenty-a-ludskopravne-organy

„Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách a jeho protokoly spolu s Dohovorom o zabránení mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania, Chartou sociálnych práv, Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín a ďalšími dohovormi prijatými v rámci Rady Európy obsahujú katalóg ľudských práv a základných slobôd uznávaných ako európsky štandard.“

„Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobodách sa stal vôbec prvým medzinárodno-právnym dokumentom ochraňujúcim široký okruh občianskych a politických práv, ktorý prevzal formu mnohostrannej zmluvy záväznej pre všetky jej zmluvné strany a zároveň zaviedol systém kontroly realizácie týchto práv (dohovor bol podpísaný 4.novembra 1950 v Ríme a platnosť nadobudol 3.septembra 1953). Dôležitosť dohovoru nespočíva teda len na šírke práv v ňom zahrnutých, ale aj v ochrannom mechanizme, ktorý na jeho základe vznikol – Európsky súd pre ľudské práva. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). ESĽP bol zriadený Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ESĽP je stála súdna inštancia, ktorá právne záväznými a vykonateľnými rozsudkami rozhoduje o porušení práv garantovaných Dohovorom. Súd uplatňuje Európsky Dohovor o ľudských právach. Jeho úlohou je zaistiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v dohovore. Každý členský štát Rady Európy musí byť stranou dohovoru. Súd tak koná prostredníctvom preskúmania sťažností (známych ako "žiadosti"), ktoré podávajú jednotlivci a niekedy aj štáty. Ak Súd zistí, že štát porušil jedno alebo viac práv alebo záruk, vynesie rozsudok. Rozsudky sú záväzné, a krajiny, ktorých sa týkajú, sú povinné podriadiť sa im.“

„ Komisár pre ľudské práva. Úrad Komisára je najmladšou inštitúciou Rady Európy, vznikol v roku 1999. Úrad komisára pre ľudské práva je mimosúdnou inštitúciou, ktorá nerieši individuálne sťažnosti a vykonáva činnosť úplne odlišnú od činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. Môže však poskytovať rady a všetky relevantné informácie o ochrane ľudských práv a navrhovať riešenia všeobecnej povahy. Komisár vykonáva svoju funkciu nezávisle a nestranne. Pravidelne predkladá správu o činnosti Výboru ministrov i Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy. V prípade potreby môže vydať i všeobecné odporúčania pre členské štáty. Komisár monitoruje situáciu v členských štátoch a môže štátu adresovať konkrétne odporúčania na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv.“ Prvým komisárom sa stal španielsky právnik Alvaro Gil-Robles. 43)

43http://wayback.archive-it.org/2172/20101103194823/http://www.radaeuropy.sk/?922

2.2  Medzinárodný aparát na ochranu ľudských práv. 2

 

„Ľudské práva možno charakterizovať ako základné práva a slobody, ktoré patria každému človeku od narodenia bez ohľadu na jeho rasu, pohlavie, etnickú, národnostnú alebo štátnu príslušnosť. Sú neodňateľné (nikoho nemožno týchto práv pozbaviť), nescudziteľné (nemožno ich previesť na iného), nepremlčateľné (nepodliehajú premlčaniu, a teda ich trvanie je počas života človeka časovo neobmedzené) a nezrušiteľné (existujú nezávisle od vôle zákonodarcu, ktorý ich uznáva, ale nemôže ich zrušiť). Z historického hľadiska mali pre formovanie ľudských práv význam viaceré dokumenty, medzi ktoré patrí najmä anglická Magna Charta Libertatum z roku 1215, uhorská Zlatá bula z roku 1222, anglický Habeas Corpus Act z roku 1679 a anglická Listina práv (Bill of Rights) z roku 1689. Rozhodujúci význam pre zakotvenie ľudských práv mala Deklarácia práv človeka a občana prijatá francúzskym Ústavodarným národným zhromaždením v roku 1789. Táto deklarácia odmietla stavovské rozdelenie spoločnosti a deklarovala rovnosť všetkých ľudí pred zákonom, čím otvorila cestu k zrušeniu privilégií viažucich sa k stavovskej príslušnosti a zamedzeniu diskriminácie.“

„Pre zakotvenie ľudských práv a slobôd v povojnovej Európe mala rozhodujúci význam Všeobecná deklarácia ľudských práv prijatá Valným zhromaždením Organizácie spojených národov v roku 1948, ktorá je všeobecným katalógom ľudských práv. Hoci nie je právne záväzným dokumentom, považuje sa jeden zo základných prvkov medzinárodného obyčajového práva. Pre ochranu ľudských práv v európskom priestore má rozhodujúci význam Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný pod záštitou Rady Európy v roku 1950 v Ríme. V roku 1966 boli na pôde Organizácie spojených národov podpísané dve medzinárodné zmluvy týkajúce sa ľudských práv: Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý upravuje ľudské práva prvej generácie, a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorého predmetom sú ľudské práva druhej generácie. Oba dohovory začali platiť v roku 1976 a zaväzujú tie štáty, ktoré ich ratifikovali. „Systémy ochrany ľudských práv : Globálny systém, Európsky systém, Americký systém, Africký systém, Ázijský systém, Globálny systém.„Globálny systém ochrany ľudských práv je založený na činnosti Organizáciespojených národov, ktorá vyvíja v celosvetovom meradle najintenzívnejšiu činnosť smerujúcu k zabezpečeniu ich ochrany„ 49)

Ochrana ľudských práv by malo byť základnou a samozrejmosťou pre každeho aj počas manželstva. Vela párov či partnerských , kolegzálných vsťahov nedodržuje ale ani si neuvedomuje dôležitosť dodržať ľudské práva ľudskú dôstojnosť voči tomu druhému. Medzi rečou sa to nazývá empátia, slušnosť, tolerancia, a rešpektovanie toho druhého a jeho samého.  Kritizujeme toho druhého ohováráme alebo ešte horšie mu ubližujeme. Prečo? Lebo nie je niekomu blízké pojem ľudskosť a osobnosť človeka??

49) http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=systemy_ochrany

„Organizácia spojených národov vytvorila súbor právnych nástrojov na ochranu ľudských práv, ktorého základom je Charta Organizácie spojených národov z roku 1945 a Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948. Tento súbor právnych nástrojov v súčasnosti zahŕňa množstvo dohovorov a deklarácií upravujúcich ochranu ľudských práv v špecifických oblastiach (práva detí, žien, menšín, migrujúcich pracovníkov a mnohé iné. Dodržiavanie ľudských práv zabezpečujú aj mimozmluvné mechanizmy, medzi ktoré patrí činnosť špeciálnych spravodajcov, zástupcov, expertov a pracovných skupín Organizácie. „Z mnohých dokumentov upravujúcich špecifické oblasti ľudských práv možno spomenúť napríklad Európsku sociálnu chartu z roku 1961, Dohovor o zrušení všetkých foriem rasovej diskriminácie z roku 1965 a Dohovor o právach dieťaťa z roku 1980. V právnom poriadku Slovenskej republiky je základom právnej úpravy ľudských práv Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. „

„Tento systém právnej úpravy ľudských práv dopĺňajú početné medzinárodné zmluvy. Význam ľudských práv pre Európsku úniu zdôraznilo prijatie Charty základných práv Európskej únie v roku 2000.“ „ V súčasnosti nie je právne záväzným dokumentom, ale po nadobudnutí účinnosti Lisabonskej zmluvy z roku 2007 bude mať rovnakú právnu silu ako zakladajúce zmluvy.“ „Ľudské práva sa spravidla členia na tri generácie. Toto členenie vyjadruje nielen podstatu a znaky jednotlivých typov ľudských práv, ale aj historickú genézu ich vzniku. Prvá generácia ľudských práv, Druhá generácia ľudských práv, Tretia generácia ľudských práv . Prvá generácia ľudských práv zahŕňa občianske a politické práva. Sú to práva, ktoré sa týkajú slobody jednotlivca a jeho účasti na politickom živote. Dodržiavanie občianskych práv štát zabezpečí najmä tým, že nebude jednotlivca v týchto právach obmedzovať (v Jellinkovej klasifikácii status negativus). Na realizáciu politických práv je však nevyhnutná iniciatíva občanov (v Jellinkovej klasifikácii status activus). Práva prvej generácie boli po prvýkrát všeobecne deklarované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948. Sú obsiahnuté v článkoch 3 až 21 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v Medzinárodnom pakte o občianskych a politických právach z roku 1966. „ 50)

Ľudské práva sú garantované už od narodenie.Medzi ľudské práva patria zdravie, bezpečný život, dôstojnosť, možnosť sa vzdelávať a dosahovať karieru a yískať majetok, financie, vlastniť peniaze a nehnutelnosť, osobná sloboda. Slobodný prejav ktorí sa rešpektuje a bez výsmechu sa príjmá. Ochrana tela a integrity osobnosti. Neroštiepitelnosť človeka ako je aj jeho odvaha, múdrosť, ľudskosť a spravodlivosť.

 

50) http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=systemy_ochrany

 

 

„Do prvej generácie ľudských práv patria najmä tieto práva:

  • občianske práva: právo na život,právo na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia,
  • právo na osobnú slobodu a zákaz nútených prác a služieb, právo na ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, právo na súkromie, právo na vlastníctvo, právo na nedotknuteľnosť obydlia, právo na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a na ochranu osobných údajov, sloboda pohybu a pobytu, sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, právo na spravodlivý proces, a)politické práva: sloboda prejavu, právo na informácie, petičné právo, zhromažďovacie právo, združovacie právo, volebné právo, právo na odpor.

Druhú generáciu ľudských práv tvoria hospodárske, sociálne a kultúrne práva. Tieto práva sa týkajú rovnakých podmienok a rovnakého zaobchádzania a súvisia s realizáciou ekonomických a sociálnych úloh štátu. Štáty ich začali uznávať po prvej svetovej vojne. Na rozdiel od prvej generácie ľudských práv, na zabezpečenie dodržiavania práv druhej generácie je nevyhnutná činnosť štátu (podľa Jellinkovej klasifikácie status positivus). Rovnako ako prvá generácia ľudských práv, aj práva druhej generácie sú upravené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948 (články 22 až 27), ako aj v osobitom Medzinárodnom pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966. „

 „Medzi ľudské práva druhej generácie možno zaradiť najmä tieto právahospodárske práva: právo na slobodnú voľbu povolania, právo podnikať a uskutočňovať in zárobkovú činnosť, právo na prácu, právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, právo slobodne sa združovať a inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov, právo na štrajk, právo žien, mladistvých a osôb zdravotne postihnutých na zvýšenú ochranu zdravia, pri práci a osobitné pracovné podmienky, sociálne práva:právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa, právo na ochranu zdravia, právo na osobitnú ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny, kultúrne práva:právo na vzdelanie, právo na slobodu vedeckého bádania a umenia; právo na zákonnú ochranu tvorivej duševnej činnosti. Tretia generácia ľudských právpredstavuje práva, ktoré prekračujú rámec prvej a druhej generácie, a zahŕňa pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Organizácie spojených národov o životnom prostredí človeka (štokholmská deklarácia) z roku 1972 a Deklarácia z Ria de Janeira o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992. 51) Pramene sú : „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Rada Európy, Európsky súd pre ľudské práva, Štrasburg), záväzný pre SR od r. 1992 Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (OSN, Výbor ľudských práv), záväzný pre SR od r. 1976 Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (OSN), záväzný pre SR od r. 1976“ 52a)

52) http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=gen_lud_prav
52a) http://diskriminacia.sk/archiv/?q=a_legislation/constsk

„Určitý súhrn právnych noriem je systémom len za splnenia podmienky, že medzi normami existujú hierarchické väzby, čiže hierarchia právnych noriem. Ňou rozumieme usporiadanie právneho systému na základe právnej sily noriem, ktorá je výrazom právomoci príslušného normotvorného štátneho orgánu a ktorá determinuje jeho postavenie v existujúcej štruktúre štátnej moci.  V súvislosti s hierarchickou väzbou treba vedieť, že norma vyššej právnej sily určuje obsah normy nižšej právnej sily, čo je zárukou vnútornej jednoty právneho poriadku.  Ústava tvorí základ celého právneho poriadku a ostatné zákony na ňu nadväzujú podrobnejšou úpravou jednotlivých oblastí spoločenského života. Zákony musia byť v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi.)“53)

„Oprávnenie prijímať zákony ústava zveruje určeným orgánom zákonodarnej moci. Rozoznávame ústavné zákona a ostatné zákony. Ústavné zákony upravujú najmä základné pravidlá týkajúce sa štátneho zriadenia, právomocí a vzájomných vzťahov štátnych orgánov, územného členenia štátu, základných práv a slobôd občanov, znakov štátnej suverenity, resp. ďalšie základné pravidlá určujúce charakter štátu.  Najčastejšie sú tieto základné pravidlá upravené v najvyššej základnej norme štátu – ústave. Niektoré zákony alebo ich jednotlivé ustanovenia len čiastočne menia predchádzajúce, inak zostávajú pôvodné zákony v platnosti. V takomto prípade ide o novelizáciu zákona, ktorá sa v transformačnom období života spoločnosti vyskytuje veľmi často.“54)

„Písané ústavy majú síce niektoré spoločné znaky, no aj celý rad rozdielností, ktoré sú podmienené odlišnými historickými tradíciami štátov, formou daného štátu (monarchia, republika), vzťahom najvyšších štátnych orgánov (parlamentná forma vlády, prezidentská forma vlády, kancelársky systému a pod.) i vnútorným usporiadaní štátu (jednotný – unitárny štát, zložený štát – federácia a pod.).  Všeobecne možno konštatovať, že ústava má zvyčajne takéto vnútorné členenie:
- preambula,

- základné ustanovenia, v ktorých sa charakterizuje štát a jeho hlavné hodnoty,
- osobitné časti (hlavy), ktoré zakotvujú práva a slobody občanov,
- osobitné časti, ktoré špecifikujú štruktúru a právomoc najvyšších štátnych orgánov
- osobitné časti, ktoré upravujú orgány a výkon miestnej samosprávy.  55)Ústavy, ktoré sú založené na teórii deľby moci, túto skutočnosť vyjadrujú vo svojej vnútornej štruktúre spravidla tak, že v časti, ktorá upravuje štruktúru štátnych orgánov, sa nachádzajú osobitné oddiely (články, hlavy) o zákonodarnej moci, o hlave štátu ako predstaviteľovi výkonnej moci a o nezávislej súdnej moci.“56)

53)Sabo, M. - Janošíková, A.: Právo pre ekonómov. Iura Edition.2005. str. 22 a 29

54)Bakalárská práca Tibor Varga rok V Bardejov dňa 30. 04. 2009.

55) 34 Kresák, P. a kol.: Občan a demokracia, Minority Rights Group – Slovakia, 1997. str. 77 – 78.
56)http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=gen_lud_prav

2.3  Garancie základných ľudských práv. 2

„Kľúčovým poslaním Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti je ochrana základných práv a slobôd,ktorá predstavuje neopomenuteľný atribút demokratického a právneho štátu. Jej úroveň ovplyvňuje zásadným spôsobom kvalitu slobody, demokracie a dodrţiavania práva. Prirodzenoprávny prístup vychádzajúci pri formovaní konceptu ľudských práv zo samotnej podstaty a jedinečnosti jedinca ako ľudskej bytosti sa premietol do mnohých právnych i politických dokumentov. Stal sa imanentnou súčasťou a jadrom Virgínskej deklarácie práv (1776), Deklarácie práv človeka a občana (1789), Všeobecnej  deklarácie ľudských práv (1948), ako aj mnohých ústav európskych štátov po 2. svetovej vojne vrátane Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Pozitívnoprávny prístup teda vníma štát ako predstaviteľa zvrchovanej moci a garanta základných práv vytvárajúceho právny rámec, v rámci ktorého je to práve tento suverén, ktorý rozhoduje, akú formu, obsah či rozsah zvolí pre vymedzenie jednotlivých  práv a slobôd a aké konzekvencie budú nasledovať v prípade ich neodôvodneného obmedzenia či porušenia. Ďalšou osobitnou kategóriou porušovania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorú je potrebné spomenúť, sú tzv. opakované prieťahy.“ „Článok 26 ústavy a jemu zodpovedajúci čl. 10 dohovoru upravuje základné právo na slobodu prejavu a právo na informácie. Ústavný súd v roku 2013 vyslovil porušenie základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie v 4 nálezoch. Označené základné práva tvoria menej početnú skupinu rozhodnutí, v ktorých ústavný súd vyslovil porušenie základných práv, napriek tomu, ţe ide o pomerne často namietané porušenia.“57)

Ústava a Ústavný súd garantuje ľudské práva podľa zákonov. Ale okolnosti môžu znemožniť vymáhať spravedlnú garanciu. Často aj kôly úradných postupov nie je možné domáhať sa na Ústavnom súde aby ľudské práva boli chránené. Ak nejaký prípad sa aj dostane na súd a podľa Ústavného súdu aj zákonov je zjavné že by ochrana ľudských práv je potrebná bohužial sa to tak nedeje. Realita je iná. V realnom živote ľudské práva sú hrubo porušene aj vďaka úradným postupom alebo ľuský faktor.

57) Ochrana ľudských práv, Ústavného súdu SR JUDr. Ivetta Macejková, PhD. https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992164/1_Prisp_Macejkova.pdf/3bb7dc39-4b45-42e2-ba15-e2a48650360c

2.3 a) Diskriminácia................................................................... 2

„Rodová rovnosť je spravodlivé zaobchádzanie s ľudskými bytosťami, čo môže znamenať tak rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne, ale je ekvivalentné z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Vychádza z princípu, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby ľudských bytostí sú uznávané, hodnotené, zohľadňované a podporované v rovnakej miere a nediskriminujúco. Podľa Rady Európy„rovnosť ľudských bytostí znamená rovnaké zviditeľnenie, rovnakú právomoc a rovnakú účasť vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života. Rodové rozdiely sú rozdiely medzi ľudskými bytosťami v miere participácie, možnostiach prístupu, právach, ako aj výsledkoch v ktorejkoľvek oblasti verejnej a súkromnej sféry; je to napr. nerovnosť medzi živými bytosťami i v prístupe k moci, zdrojom, sociálnym výhodám, vzdelaniu, ochrane zdravia a pod. Rodové rozdiely v pracovnom a verejnom živote ostávajú i v súčasnosti najviditeľnejším dôkazom nerovnosti v našej spoločnosti. Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že ľudské bytosti sú naďalej znevýhodňované v prístupe k pracovným pozíciám a k verejným zdrojom. Diskriminácia sa najmarkantnejšie prejavuje v nasledujúcich oblastiach:

Vyššia dlhodobá nezamestnanosť ľudských bytostí , Vyššia koncentrácia ľudských bytostí v horšie platených oblastiach, respektíve nižšie ohodnotenie v povolaniach tradične pripisovaných ľudským bytostiam. Nízke zastúpenie ľudských bytostí na pozíciách vyššieho a vrcholového manažmentu. Rozdiely v odmeňovaní v neprospech ľudských bytostí aj v rámci rovnakých alebo porovnateľných pracovných pozícií . Napriek zákonom, ktoré majú zabezpečovať rovnaké zaobchádzanie, analýzy a štatistiky ukazujú, že rodičia sú znevýhodňovaní v starostlivosti o deti po rozpade rodiny.“
Ústavný súd rozhodoval v niekoľkých prípadoch o sporoch súvisiacich s ústavným právom na rovnosť. Všeobecné východiská pre ústavné chápanie rovnosti a zákazu diskriminácie sa odvíjajú najmä z interpretácie a aplikácie čl.12 Ústavy SR v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR Za pozornosť stoja napr. nasledovné právne  názory .

58) https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/546-2/ustavny-sud/

Podľa Ústavného súdu SR týkajúce sa diskriminácie definuje nasledovne:

a) čl. 12 ods. 1 ústavy: „Prvou vetou čl. 12 ods. 1 Ústava SR priznáva rovnaké práva všetkým ľudským bytostiam. V druhej vete sa garantuje všetkým subjektom práva, že základné práva im nemožno odňať, scudziť, nie sú premlčateľné ani im ich nemožno zrušiť“  b) čl. 12 ods. 2 ústavy. „Článok 12 ods. 2 ústavy zabezpečuje univerzálnosť rovnosti v základných právach a slobodách všetkých, a to bez ohľadu na odlišnosti spočívajúce v ich osobe a postavení. Odlišnosti, ktoré ústava vo vzťahu k zachovaniu rovnosti v základných právach a slobodách akceptuje, sa týkajú pohlavia, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, majetku, rodu alebo iného postavenia, ktoré je potrebné v konkrétnom prípade rešpektovať v snahe neporušiť princíp univerzálnosti rovnosti. Jednotlivé skutočnosti, ktoré môžu byť dôvodom prirodzenej nerovnosti ľudí sú preto upravené v ústave príkladmi a dávajú priestor na to, aby nikto nemohol byť z týchto dôvodov poškodzovaný, zvýhodňovaný alebo znevýhodňovaný.“ Ustanovenie čl. 12 ods. 2 ústavy je označované aj ako ustanovenie upravujúce zákaz diskriminácie a na druhej strane zákaz zvýhodňovania v konkrétnom základnom práve a slobode každého, komu toto právo náleží. Diskriminácia, t.j. poškodzovanie alebo znevýhodňovanie, prípadne preferencia (zvýhodňovanie) má svoj odraz v takom porušení rovnosti základného práva alebo slobody, ktoré je späté práve s atribútom prirodzenej nerovnosti a je zrejmé (či už z právnej úpravy alebo z konania smerujúceho proti takto ’handicapovanej’ osobe), že dôvodom porušenia rovnosti je len táto skutočnosť. Samotná právna úprava, ktorá ustanovuje pre určitý subjekt viac či menej oprávnení, neznamená bez ďalšieho (t.j. bez ohľadu na dôvody upravené v čl. 12 ods. 2 ústavy) diskrimináciu prípadne zvýhodnenie iných subjektov. K diskriminácii môže dôjsť vtedy, ak výkon základných práv alebo slobôd alebo ich právna úprava sú nepriaznivo ovplyvnené v dôsledku určitého dôvodu upraveného v citovanom článku ústavy, pričom ostatní ’nezaťažení’ týmito dôvodmi sú pri výkone svojich základných práv a slobôd (alebo priamo už v ich právnej úprave) zvýhodnení … 59)

 

59) https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/546-2/ustavny-sud/

 

„Diskrimináciou alebo zvýhodnením je len určitý druh nerovnosti v základných právach a slobodách, ktorého podstatou je práve dôvod upravený v čl. 12 ods. 2 ústavy a v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom“

„…zákonná úprava, ktorá ’zvýhodňuje’ určitú skupinu osôb, nemôže byť len z tohto dôvodu označená za takú, ktorá porušuje princíp rovnosti. Zákonodarca však musí zvážiť, či je dôvod na takéto ’zvýhodnenie’, čo je jeho cieľom, a medzi takýmto cieľom a v zákone zakotveným zvýhodnením musí byť vzťah primeranosti.“(nález sp. zn. PL. ÚS 10/02). „Ustanovenie čl. 12 ods. 2 ústavy má všeobecný, deklaratívny  charakter a nie charakter základného ľudského práva a slobody. Jeho použitia je možné sa dovolávať len v spojitosti s ochranou konkrétnych základných práv a slobôd uvedených v ústave.“ (nález I. ÚS 17/99). „Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy je zakázaným diskriminačným dôvodom aj iné postavenie. Skutočnosť, či niekto je alebo nie je duchovným ktorejkoľvek cirkvi, je jeho iným postavením. Preto ho z tohto dôvodu nemožno zvýhodňovať ani znevýhodňovať.“ (nález sp. zn. III. ÚS 64/00).“

Úsilie proti diskriminácii žien na Slovensku je veľmi náročný a skoro neriešitelný. Ak preštudujeme diskrimináciu žien a a uprieme pohlad na ktorúkoľvek porušenie či obhajobi ľudských práv žien je padátelné, že zákony sú nevymožitelné ak sa jedná o ženu. Aj napriek tomu, že existuje Charta ľudských práv. ČI ženy sú diskriminované alebo nie sú to svetčí aj pri psotupoch ako spravodlnosť dosahuje svoje ciele. Napríklad ani Istambulskú zmluvu neratifikovali na Slovensku. Čo je taktiež dôkazm o diskriminácií slabých ako aj ten fakt, že nahlásenie prípadov týrania žien a ich následné úspeštné vyriešenie bez újmi nazdraví je nulová. Veľmi málo možno len hrstka púrípadov sa dostalo na políciu a ylomok toho až na súd a yatial nebol ani jeden páchateľ odsúdený za to že zvraždil svoju ženu alebo jej nejako ublížil. Podmienečný trest áno ale aj to v rpípade ak bolo tam viacerých svedkov a bolo v prípade zaintersovaný aj muž. Napríklad matka svojej cére by nevedela pomôcť a nevedela by zastaviť zaťa nakoľko Úradnici sú viac menej zaujatí či belevolentní v tejto vecia čo je ešte šokojúcejšie, že ani ženy  nemajú snahu pomôcť ženám v núdzi sos trachu že ich muži a spoločnosť odsúdi prípadne  kôly zastaralým či iným názorom presvedtčeniam. Malo by protiprávné jednanie, nahováranie, navádyanie nadržanie sa taktiež zistiť, stíhať i odsúdiť ako qaj samotný skutok páchaný voči žene.

 

Dlhodobo toleroavé správanie založené na diksriminácií žien sťažuje odhaľovať identifikovať a odsúdiť priamé aj nepriamej diskriminácie žien. Tradície či spoločensky zaužívané obraty ktoré majú za cieľ ponižovať podnecovať násilie a diskrimináciu voči ženám je skoro nemožné trestať a odsúdiť verejne a už vôbec nie právnou cestou. Čo je esšte  horšie že učíme naších chlapcov ako dieksiminovať nereľšpektovať a ubližovať ženám a ženz učíme stáročia aby podajne trpeli každé neľudské zaobchádyanie aj v rámci partnerských vsťahov aj v manželstve.. Aký to má dopad to vidno na mnoztve používaných liekoch a alkohjolických nápojov. Lebo ženy vo velkom začínajú  to používať čo oslabuje ich aj cih obranný mechanismus aj vedomie ešte viac po tom čo sú nešťastné alebo majú postraumatický šok alebo iné duševné ochorenie .. To znamená, že síce je násilie aj diskriminácia na Slovensku ale nie je možné to riešiť a odhalovať a trestať. A namiesto právnej ochrany aj samotným ženám skôr ponuknú ako náplast voči trestaní diskriminácií lieky , lebo boja sa týrané ženy že búdú obúťou (npr ohováraní, zastrašovaní, že spoločnosť ich nebude vážiť).

Najyretelnejší spôsob kde je hmatatelná diskriminácia je šibačka. Všade vo vyspeloim právnom štáte ženz ale už aj muži hrubo odsudyujú trestnoprávnú činnosť voči ženám. Lebo počas šibačky sú viaceré trestné činy bez následkov ak sa jedná o mužov a s následkami so strany žien. Lenže ktorá sa bude sťažovať na polícií. Ešte aj tam ju vyprášia čo znamená znásilnia, budú ju odhovárať od podania trestneho oynámu a bojovať za svoje práva prípadne sa jej vysmejú čo pridáva k postraumatickému šoku až skončí š´často aj tak, že žena dostane duševnú chorobu...a nakoniec nebude môcť si pomôcť domáhať sa spravodlnosti a ochrane... Smutné je že nielen vlastný muž rodina či kolegovia nepodávajú tresnú ochranu žene ale aj spoločnosť ťažko ynáša a príjma odsúdenie diskriminácií žien najmä ak veľa mužov dodneska považuje ženu len za vec . Ak muž si váži ženu tak ho nayývajú mužský kolegovia za slbocha buyika alebo muž pod papučov. Takže ak aj o nnechce byť diskriminovaný ratšej sa pridá mužom ktorí podnecujú nenávisť voči ženám ich vykorisťovanie a segregácie čo je likvidovanie žien na Slovensku až kým neyostane ani jedna. . Čo tu je cieľ aby Slovenské ženy boli popravené pomali ale isto??

 V Slovenskej republike je diskriminácia najviac citelná v zamestnávaní žien. Napríklad je hmatatelný dôkaz pri prijímaní, resp. neprijímaní žien prípadne v ich výplatách neprijmanie žien vo vysokých a riadiacich funkciách. Dodneska nemáme presidentku napríklad. Prečo diskriminujeme ženy okato? Lebo to robia aj v iných štátoch??

      2.3 b) Segregácia 2

Ide o Rodovú segregáciu žien v spoločnosti a Rodový mzdový rozdiel.

Rodová segregácia na trhu práce (sex/gender segregation of the labour market) je podľa Barošovej (2007) oddeľovanie (segregácia) ľudí podľa pohlavia/rodu v rámci jednotlivých aspektov trhu práce (v oblasti zamestnávania, vzdelávania, rekvalifikácie, pracovných podmienok a pod.).“60)

„ Predstavuje rozdielne zastúpenie žien v jednotlivých odvetviach hospodárstva (horizontálna segregácia), ale aj na rôznych pracovných pozíciách, ďalej možnosť kariérneho postupu žien (vertikálna segregácia), pracovného dovzdelávania a revzdelávania žien.“ Je to neznášanlivosť vlastne aj nazývaný rasismus. Ústava SR v čl. 12, ods.2. Ďalej je tu Trestný zákon č. 300/2005  Z. z., ktorý vymedzuje trestné činy proti extrémizmu, genocídiu, k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, perzekúcii obyvateľstva ďalej je to zákon č. 365/2004 Z. z.  (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. 61)

 

V prvej Rímskej zmluve Europskej Únie ženy na Slovensku  už môžu sa riadiť podľa Antidiskriminačného zákoona od roku 2004. Vela neprávosti v práci či v žiovote aj v súkromí považujeme za diskrimináciu. Rozhodnutie súdov šú často ovplyvnené  predsúdkami a stereotypmi v živote a v danej spoločnosti. Právo ako aj zaužívaným zvyklostiam a nevedomosti a zlých interpetrácií spomalujú zmeny aby sa dosihala rodová rovnosť medzi ženou a mužom. Aj žena je schopná sama sa uplatniť aj na trhu aj v domácnosti ako aj muž. Nie preto sú spolu aby si navyájom pomáhali ale aby si uľahčili život spestrili a ylepšili úroveń života a viac sa tešili zo života predsa sme spoločenký tvorovia nie otrok niekoho. Diskriminácia aj v rodinách aj v partnerských vsťahoch či na pracovisku ide o nerovnaé neopodstatnené zaobchádzanie žien ktorým je odopreté právo a ich slobodná volba a spravodlivosť a právna ochrana a spravodlivý proces...Ak niekto nie je diskriminovaní ten nie je ani závislý na tom druhom či duševne ekonomicky právne či inač.. Muž ak toleruje rešpektuje ženu a dovolí aby rozhodovala tak ako ona to chce tak nie je diskriminovaná ani v láske.

 

60) https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/546-2/ustavny-sud/

61) https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/546-2/ustavny-sud/

2.3c) Násilie...2

 „O násilí.  Násilie v partnerských vzťahoch nie je hádka. V prevažnej väčšine prípadov je jeho obeťou žena a útočníkom jej manžel alebo bývalý manžel, resp. partner (v 99 – 95 %). V malom počte prípadov násilia (1 – 5% z celkového počtu prípadov) násilné správanie proti svojmu partnerovi smerujú ženy. Násilie je často namierené proti deťom, niekedy proti seniorom a občas sa vyskytuje i v lesbických a homosexuálnych vzťahoch. Je to stav, resp. cyklicky sa opakujúca situácia, v ktorej partner s väčšou mocou (spoločenskou, ekonomickou, politickou, fyzickou, atď.) zneužíva svoje postavenie. Svoju moc potrebuje dokazovať, upevňovať a posilňovať. Dôvodmi sú maskulínna výchova (vnucovanie vzorov mužnosti už od detstva, prejav demonštrácie mužskej sily), tolerovanie násilia v spoločnosti, historicky vytvorená sociálna, politická a ekonomická rodová nerovnosť a závislosť žien na mužoch, náboženské a kultúrne tradície, ktoré priamo a nepriamo určujú mužom právo pokladať ženu (a deti) za svoj majetok a rozhodovať o nich, ako aj všeobecná neinformovanosť o ľudských právach a mýty o nedotknuteľnosti súkromia rodiny. „ 62)  Podľa definície OSN v Deklarácii o odstránení všetkých foriem násilia páchaného na ženách, ktoré OSN schválilo v roku 1993, sa pod pojmom násilie páchané na ženách chápe akýkoľvek čin násilia, založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je, alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek odňatia slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote“63). Deklarácia definuje násilie páchané na ženách ako demonštráciou historicky asymetricky rozdelenej moci medzi mužmi a ženami, ktorá viedla k nadvláde mužov nad ženami a k diskriminácii žien a ktorá bránila ženám naplno rozvíjať svoje schopnosti, uznávajúc tiež, že násilie na ženách je jedným z rozhodujúcich spoločenských mechanizmov, pomocou ktorého sú ženy zatláčané do podriadenej pozície oproti mužom. V rezolúcii Rady pre ekonomické a sociálne záležitosti č. 18 z roku 1990 sa uvádza, že násilie na ženách v rodine a v spoločnosti je problémom, ktorý sa vyskytuje v celej spoločnosti bez ohľadu na ekonomickú situáciu, sociálne postavenie, kultúrne pozadie a ktorým sa treba vysporiadať tak, aby sa eliminoval jeho výskyt v spoločnosti“  64)  Z prieskumu vyplýva, že vyše 35 % respondentov/iek pozná vo svojom okolí týranú ženu (ktorú jej súčasný alebo bývalý partner neustále kontroluje, ponižuje alebo bije). Vyše 80% ľudí považuje týranie žien v partnerskom vzťahu za závažný alebo veľmi závažný problém.“ 65)

62) . https://alianciazien.wordpress.com/nasilie/  „
63)https://sk.wikipedia.org/wiki/Rodov%C3%A1_rovnos%C5%A5
64)Právna úprava ochrany ľudských práv v Európskej únii a Rade Európy  a ich aplikácia v podmienkach Slovenskej republiky Autori: Lucia Mokrá, Michael Siman 65) Vydavateľ: EUROIURIS - Európske právne centrum Copyright: © EUROIURIS - Európske právne centrum, január 2009, Ochrana ľudských práv v rámci rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej  Republiky JUDr. Ivetta Macejková, PhD. predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky

Záver:

Ústava Slovenskej republiky definuje práva žien. „Ústava neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.“ Ústava garantuje slobodu aj pre ženy. „Čl.12 (1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. (2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. (3) Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. (4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.“ Napriek tomu ženy v spoločnosti bežnei nemajú právnú istotu a toto právo nemajú zaručené. Polícia ako ani Súdy a iné orgánz v trestnom konaní celkovo neriešia problematiku žien v spoločnosti napriek tomu, že Čl.15 definuje: „ (1) Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. (2) Nikto nesmie byť pozbavený života.(3) Trest smrti sa nepripúšťa. (4) Podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.“ Žena bežne ani pred uzavretím manželstva nevie aké práva má ako ich obhajovať aj počas manželstva aj ak je slobodná napríklad na pracovisku. Napríklad nevie rozoznať násilie od bežnej komunikácie lásku od týrania hladkanie od mučenia čo dokonca spoločnosť aj toleruje a nútí ženu aby trpela a bola žena domácnosti bez možnosti použitia vlastných práv. Ak chce pracovať tak ju považujú za karieristku a spoločnosť ju ponižuje ak nechce byť týraná žena v manželstve tak o tom často musí mlčať prípadne bojí sa čo spoločnosť povie ak by sa chcela od tyrana sa odpútať dokonca jej hrozí smrť aj keď zostane s partnerom aj keď chce od neho odýsť... Znásilnenie ako aj diskriminácia na pracovisku na úradoch ako aj u lekárov žena bežne sa stretává porušením jej práv ale ich nespozná lebo im to nebolo prizvukované a naučené...

Tabu témy , ktoré patria do jej života ako sú medziľudksé vsťahy sexualita, zdravie, zákony, sebestačnosť, poznať muža a jeho životný bioloigický sexuálný ciklus a osobnosť, ovládať svoje hranice a vedieť chrániť svoju osobnú integritu,  mať právo na vlastný majetok a výplatu mať vlastný náyor mať právo povedať NIE a presadiť to aj dôrazene.

  Nevedia ani muži že ženu treba najrpv sa opýtať či má záujem o pohlavný stzk, nemá právo ani vlastný muž vstupovať do jej izby spálne kúpelne a podbných miestnosti mať svoje súkromie ako sú aj to, že jej telo a svojím telom ydravým tehotenstvom výlučn má právo sa rozhodovať len ona... Takže len ona môže chiť alebo odmietnúť tehotenstvo lebo do toho nemá právo kecať ani muž partne manžel o čom vela partnerov ani nevie. Manžel partner nemá právo sa do jej vecí sa hrabať do jej kabelky sa pozerať jej psrávz a mobil čítať a podpobne... Jej telo a lekárská správa jej jej súkromie ale maželia často niektorí zneužívajú jej nedodknutelsnosť súkromia autonómiu alebo ju obmedzujú s kým kde ako sa más tretávať ako vychovávať dieťa a podobne... Amnželstvo je založené na zväzku pre výchovu detí a OZ zas definuje právný úkon. Nevedia to ženy že za každý skutok majú zodpovednosť a aj majú svoje práva ktoré môžu uplatniť bez toho aby došli o život alebo újmi na zdravi. Lebo Čl.16 spomíná (1) Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Súkromie nie je vsťach medzi mužom a ženou ani svťach manželov ak id eo porušeie zákonov ale je to celospoločenský problém. Ktorú je povinný aj polícia riešiť inač nielenže sa hormadí trestný čin vo svťahu ale aj hrozí smrť jedneho partnera či detí,.Napriek tomu, že Ústava garantuje „Čl.17 (1) Osobná sloboda sa zaručuje.“ Ženy s manžeklstva a od muža nemôžu odýsť najmä ak bola týraná mučená... kao je možné, že zákonodarci nechránia ženu ako rovnocenného občana ktorý platí tak isto dane ako muž.? Prečo žena musí pracovať aj doma ako upratovačka, kuchárka či hižná bebysiterka ak podľa Ústavi Čl.18 (1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.“nemusí žena takúto činnosť vykonávať napriek tomu diskriminácia je dodneska badatelná v rodinách a muž ktorý pomáha je nazývaný muž pod papučou...Prečo tradícia má vätšiu silu ako Ústava právo lebo je ptriarchat a nenávisť žien??

Prečo žena v spoločnosti nemá najmä v manželstve zabezpečené právo ktoré Ústava spomíná „Čl.19 (1) Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Muži ktorí mučia diskriminujú obmedzujú práva svojích manželiek radi používajú vetu s Ústavi „(2) Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.“ Lenže ak tam je porušenie jej dôstojnosť bezpečie a jej život a zdravie nemôžeme sa opierať o túto vetu ale treba tomu zabrániť podľa zákona 300/2006 Zz. Lenže v spoločnosti často sa stretneme ľahostajnosťou a strachom a neochotou. Táto práca mala poukázať, že zákony aj Ústava chráni ženu ale spoločnosť a tradície bránia tomu aby žena vedela svoje práva uplatniť ovládať a aplykovať vo svojom živote a často sa nuielenže sa bojí ale aj hanbí sa hovoriť o tom ako hrubo jej práva sú porušené od malička. Napríklad už Zákon o rodine porušuje Ústavný zákon keď podporuje BSM a nakoniec po rozvode často žena nemá majetok ani bývanie a žoivobytie . „Čl.20 (1) Každý má právo vlastniť majetok.“ Hneď na randeí ani žena nevie, že existuje Čl.22 (1) Listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.“ A to je prvá kontrola ženz čo niektorí muži často robia.  Často žena je kritizovaná sarkastiky ponižovaná aj na verejnosti ak povie svoje myšlienky názori alebo postoj k niakej veci. Neberú ju vážne a popritom muži by si mohli preštudovať Čl.24 (1) Sloboda myslenia, svedomia, Čl.26 na slobodný prejav (2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“ Som toho názoru, že hrubo v spoločnosti je porušený štvrtý oddiel piatý oddiel Siedmý oddiel a kým v spoločnosti bud epanovať násilie ako aj v rodinách snaha ženy držať v nevedomosti zatial nič sa nezmení a zákony budú len na papieri a spoločnosť ako taká zmyzne prípadne bude produkovať duševne choré jedince ktorých sa dá ľahko manipulovať a tak dmeokrácia isotne zanikne. Čo je cielom aby sme apoň tieto zákony sa dali tak použiť aby ženy v spoločnosti boli rovonocenné s mužmi považované za živú bytosť ktorú podporuje matriarchat. Opierám sa touto prácou  a motivoval ma  Čl.32 „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“66)

http://diskriminacia.sk/archiv/?q=a_legislation/constsk

Zoznam použitej literatúry:

Kniha:

65) Vydavateľ: EUROIURIS - Európske právne centrum Copyright: © EUROIURIS - Európske právne centrum, január 2009, Ochrana ľudských práv v rámci rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej  Republiky JUDr. Ivetta Macejková, PhD. predsedníčka Ústavného súdu Slovenskej republiky

53)Sabo, M. - Janošíková, A.: Právo pre ekonómov. Iura Edition.2005. str. 22 a 29

54)Bakalárská práca Tibor Varga rok V Bardejov dňa 30. 04. 2009.

55) 34 Kresák, P. a kol.: Občan a demokracia, Minority Rights Group – Slovakia, 1997. str. 77 – 78.

56)Holländer P.: Základy štátovedy. Plzeň. Aleš Čenek s.r.o. 2009 str.262

 Jellinek G.: Dielo a cit: v poz. č.7, str.563

8) . Ústavný system Vyd. 1. Praha: UniverzitaKarlova, 2005-2007, s. 40. ISBN 80-246-1027-2

Ústavní vývoj v Československu v letech 1918 – 1992 Bakalářská práce Jana Krejčová, Bankovní institut vysoká škola Praha Katedra práva a veřejné správy, 19 Duben 2012

9) Doc.JUDr.Aleš Gerloch, CSc., Ústavní systém České republiky, nakladatelství – PROSPEKTRUM rok vydání - Praha 1996  

Ústavní vývoj v Československu v letech 1918 – 1992 Bakalářská práce Jana Krejčová, Bankovní institut vysoká škola Praha Katedra práva a veřejné správy, 19 Duben 2012  10a)Doc.JUDr.Aleš Gerloch, CSc., JUDr. Jiří Hřebejk, JUDr. Vladimír Zoubek, Sc.

Ústavní systém České republiky, nakladatelství – PROSPEKTRUM rok vydání - Praha 1996  

12)Názov: Československé právne dejiny  Vydavateľ EUROKÓDEX Kód ISBN 8089447422, 9788089447428

Ústavy habsburské monarchie v první polovině 19. století vesrovnání s polskou ústavou 3. května Diplomová práce. PRAHA 2012 Řešitel: Pavla BurešováVedoucí práce: prof. JUDr. PhDr. Karolina Adamová, CSc. UNIVERZITA KARLOVA V PRAZEPRÁVNICKÁ FAKULTA

14) K základnej charakteristike parlamentnej formy vlády v dielach učebnicového charakteru pozri napr. KLÍMA, K.: o. c. d., s. 214 – 219, PALÚŠ, I.: o. c. d., s. 118 - 120, POSLUCH, M. – CIBULKA, Ľ.: o. c. d., s. 28 – 29.

MALÝ, Karel a kol.. Dějiny českého a československého práva do roku 1945. 4. přepracované vydání, Praha : Leges, 2010, str. 85

 ADAMOVÁ, Karolina. Dějiny veřejného práva ve střední Evropě : přehled vybraných otázek. 1. vyd., Praha :C.H. Beck, 2000, str. 50-51

Ján Svak a kol . Ústavné právo Sr Všeobecná časť 4. Vyd. 2013 Sr.73

KRSKOVÁ, Alexandra. Dějiny evropského politického a právního myšlení : (kapitoly z dějin). 1. vyd. Praha: Eurolex Bohemia, 2003. str. 347-353

18) C 411/05 Félix Palacios de la Villa proti Cortefiel Servicios SA (2007)

19) Pozri č. 6 smernice 2000/78, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovné zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní

26)Michal Šúrek, Bc práca 2011, Právny reţim dopravných nehôd s medzinárodným

prvkom – analýza konkrétneho prípadu, Právnická fakulta Masarykovy Un. Odb. Pr.

30) PAUKNEROVÁ, M. Evropské mezinárodní právo soukromé. Praha : C.H.Beck, 2008. s. 126.

31)ROZEHNALOVÁ, N. Nařízení č. 44/2001 (ES), o příslušnosti a uznávaní a výkonu soudních rozhodnutí vevěcech civilních a obchodních, Charakteristika, vztah k jiným normám, rozsah, působnost. Právní fórum. 2005,roč.2, č. 3, s. 81 – 85

32) Michal Šúrek, Bc práca 2011, Právny reţim dopravných nehôd s medzinárodným

prvkom – analýza konkrétneho prípadu, Právnická fakulta Masarykovy Un. Odb. Pr.
33) ČECH, O. Příslušnost soudů, uznávaní a výkon rozhodnutí ve věcech občanských a obchodních v rámci EU. Právo pro podnikání a zaměstnání, 2007, č. 10, s. 3 – 9.

34) 0 ORGONIK, Martin. Nařízení Řím II [online]. s 1. Dostupné z: <http://is.muni.cz/do/rect/el/estud/praf/js09/mps/web/doc/09Narizeni_Rim_II_text.pdf>

35) DOBIÁŠ, P. Současný stav kolizní úpravy práva rozhodného pro dopravní nehody. Právní fórum. 2010, roč. 7, č. 10, s. 512.

 

 

Článok v online časopise:    

64)Právna úprava ochrany ľudských práv v Európskej únii a Rade Európy  a ich aplikácia v podmienkach Slovenskej republiky Autori: Lucia Mokrá, Michael Siman

57) Ochrana ľudských práv v rámci rozhodovacej činnosti , Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ivetta Macejková, PhD. predsedníčka Ústavného súdu SR.

 

Webová stránka:

http://diskriminacia.sk/archiv/?q=a_legislation/constsk

62)https://alianciazien.wordpress.com/nasilie/  „
63)https://sk.wikipedia.org/wiki/Rodov%C3%A1_rovnos%C5%A5
60) https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/546-2/ustavny-sud/

61) https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/546-2/ustavny-sud/

59) https://www.gender.gov.sk/diskriminacia/diskriminacia/546-2/ustavny-sud/

https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/992164/1_Prisp_Macejkova.pdf/3bb7dc39-4b45-42e2-ba15-e2a48650360c

56) http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=gen_lud_prav

52) http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=gen_lud_prav

52a) http://diskriminacia.sk/archiv/?q=a_legislation/constsk

50) http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=systemy_ochrany

49) http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=systemy_ochrany

43http://wayback.archive-it.org/2172/20101103194823/http://www.radaeuropy.sk/?922

42)https://www.mzv.sk/zahranicna-politika/ludske-prava-dolezite-dokumenty-a-ludskopravne-organy
40)https://www.consilium.europa.eu/sk/meetings/calendar/?dateTo=2018.12.24
41)https://www.mzv.sk/zahranicna-politika/ludske-prava-dolezite-dokumenty-a-ludskopravne-organy

https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1918.html

https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1918.html

https://www.psp.cz/docs/texts/constitution_1918.html

http://www.fetacik.estranky.sk/clanky/ustava-csr-z-roku-1920.html.

https://is.ambis.cz/th/dvk8g/Ustavni_vyvoj_v_Ceskoslovensku_v_letech_1918_O_1992.pdf

file:///C:/Users/Anicka/Downloads/%C3%9Astavn%C3%AD%20syst%C3%A9m%20%C3%88esk%C3%A9%20republiky.pdf
https://is.ambis.cz/th/dvk8g/Ustavni_vyvoj_v_Ceskoslovensku_v_letech_1918_O_1992.pdf

file:///C:/Users/Anicka/Downloads/%C3%9Astavn%C3%AD%20syst%C3%A9m%20%C3%88esk%C3%A9%20republiky.pdf

11)file:///C:/Users/Anicka/Downloads/%C3%9Astavn%C3%AD%20syst%C3%A9m%20%C3%88esk%C3%A9%20republiky.pdf

23) https://europa.eu/european-union/topics/human-rights_sk

24) https://europa.eu/european-union/topics/justice-home-affairs_sk

25)http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=protokoly

27)https://www.mzv.sk/zahranicna-politika/medzinarodne-pravo-vybor-pre-medzinarodne-humanitarne-pravo

28) http://ludskeprava.euroiuris.sk/index.php?link=protokoly

29)https://www.mzv.sk/zahranicna-politika/medzinarodne-pravo-vybor-pre-medzinarodne-humanitarne-pravo

36)https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX:32012R1215
37)https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/ALL/?uri=CELEX%3A32008D0431
38)https://webcache.googleusercontent.com/search?q=cache:l2BOTKP4uyMJ:https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/53835/1/2+&cd=4&hl=sk&ct=clnk&gl=sk

 

 

Vyhláška (vzor platí aj pre zákony):

Vyhláška č. 131/1997 Zb. Ministerstva školstva Slovenskej republiky zo 7. mája 1997 o doktorandskom štúdiu.

 

TOPlist